Vizitka
Gabriela Benešová
https://www.databazeknih.cz/img/books/18_/183838/vizitka-183838.jpg
4
8
8
Mystický příběh o vyšehradském labyrintu. Tadeáš Hájek je celkem úspěšný právník se zavedenou praxí. Z rozvedeného manželství má dospívající dceru, posledních pár let žije sám a smysl života a tak vůbec mu stále uniká. Jednoho večera najde pod svým sedadlem v Národním divadle podivnou vizitku, na které ovšem chybí kontakt. Tadeáš se rozhodne, že její majitelku vyhledá, což se mu podaří možná rychleji, než by sám chtěl. Po chvíli váhání přijme pozvání k průchodu vyšehradským labyrintem, v jehož středu najde své dětské přání. A pomoc k tomu, aby si ho konečně splnil.... celý text
Přidat komentář
Príbeh o hľadaní. Hlavne hľadaní samého seba. A príbeh ponúkajúci jedno z možných riešení, čo s nadobudnutým poznaním o sebe samom urobiť.
Mnohým náznakom som neporozumel (napr. odkazom na Japonsko). Mnohé skutočnosti na mňa pôsobili inak, ako boli myslené (napr. pravidelné štvrtkové stretnutia mi až príliš evokovali pohovory u psychológa). Za príbehom je celkom určite viac, ako som z neho na prvé prečítanie bol schopný vydestilovať.
Ale hlavne - labyrint, ktorý namaľoval Tadeáš s priateľmi na Vyšehrade, ten tam skutočne môžete nájsť až dodnes!
Příběh o splnění snu. Člověk vždy stojí na rozcestí a je jen na něm, kterou cestou se vydá. Odpočinkové, trochu zajímavé, místy nudné.
Vizitka
Bolo to veľmi príjemné čítanie, aj keď ma miestami dráždila vcelku dosť. Utvrdilo ma v pocite, že ženskú "duchovnú učiteľku" by som fakt nechcel a tiež, že stále nejako neviem prekusnúť, keď ženské autorky popisujú romance z pohľadu mužského hrdinu.
Začiatok bol žravý, navnadil ma na pútavú "iniciačku" aj keď možno s pocitom, že som ju zas prerástol, ale asi v polovici ma chytil dojem, že takto fakt nie. Že táto cesta mi je cudzia, nezaujímavá, nestotožňujem sa s ňou celkom.
Potom tesne pred koncom knihy prišiel extrémne osobný odstavec, ktorý vo mne vyvolal neodbytnú túžbu sadnúť si na kus reči s Tadeášom (alebo jeho predobrazom) u Panny Marie Snežnej. Koniec knihy má príjemne usadil s pocitom, že aj keď máme každý svoju cestu inú, lezieme na jednu Horu. A že aj skutočnosť, že tých pohľadov z vrcholu na svet môže byť viac a môžu sa líšiť, je to stále jedna a tá ista Hora.