Vojna: Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918
Samuel Činčurák
https://www.databazeknih.cz/img/books/52_/527467/mid_vojna-male-poznamky-z-mojho-zivota--656a12042dae2.jpg
0
0
0
Luxusné vydanie v koži.
Přidat komentář
Kniha zachytáva život významného predstaviteľa spolku Modrý kríž a náboženského spisovateľa Samuela Činčuráka počas jeho dlhého vyše štvorročného účinkovania na bojiskách 1. svetovej vojny. Zastával funkciu "pucáka" (osobného sluhu) českého dôstojníka pri zásobovacej kolóne prevážajúcej zásoby z tylových oblastí na front. Spolu so svojou zásobovacou jednotkou a vozmi sa dostal na srbský, ruský i taliansky front. V zápiskoch je podrobne vykreslený ťažký život bojujúcich vojakov poznačený všadeprítomným hladom, ale má aj sociálny rozmer, pretože Činčurák opisuje nespravodlivosť, ktorá panuje v zásobovaní. Obyčajný vojak dostal vždy oveľa menej potravín ako dôstojníci, čo autora núti premýšľať nad zmyslom samotného vojnového konfliktu. Nevyhýba sa sprievodným javom vojny v podobe sexuálnych orgií, ťažkých zranení bojujúcich vojakov a mizerného života miestneho trpiaceho obyvateľstva. Hoci bol Samuel Činčurák vo svojej podstate hlboko veriaci človek, hrôzy vojnového besnenia opisuje bez príkras, čím sa dielo stáva najosobnejšou autentickou výpoveďou.
Knihu dopĺňa štúdia vojenského historika Pavla Mičianika o mieste slovenského vojaka v 1. svetovej vojne a Ivana Mojmíra Zoborského (vnuka autora), ktorý sa zaoberá literárnou tvorbou autora a vlastnými spomienkami na starého otca. Pre milovníkov histórie je Vojna hodnotným čítaním o dobe, ktorú by asi nikto z nás nechcel zažiť.
Štítky knihy
první světová válka (1914–1918) deníky vojáci rakousko-uherská armáda
Autorovy další knížky
| 2016 |  Vojna: Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918 |
| 2017 | Tajní vrahovia |
| 1929 |  O kaprovi |
Toto bol ukážkový príklad „klamania telom“. Rozmery modlitebnej knižky (mám 2.vyd.) vyvolávali dojem, že to budem mať prečítané raz-dva. No bola to rovnako mylná predstava, s akou išla celá Európa do prvej svetovej vojny. Do zimy bude hotovo, hovorili si. Príčinou pomalého čítania boli jednak dobový jazyk a pomerne bohatý poznámkový aparát, ale najmä snaha vychutnať si text naplno. Už len pre ten jazykový prejav sa to oplatí. Čítanie Činčurákovho svedectva by som prirovnal k exkurzii po vyše 100-ročnej dvojpodlažnej budove, kde na prízemí sa nachádza múzeum Veľkej vojny a na poschodí je expozícia jazykovedného ústavu na tému dejiny slovenského jazyka na začiatku 20.storočia.
Autor bol rovný a čestný chlap so slušnými spôsobmi, ktorý sa riadil kresťanskou morálkou, čo mu však na vojne skôr priťažilo. Len ťažko mohol byť obľúbený v kolektíve, keď sa stránil alkoholu, smilstvu, z nakradnutého jedla si nikdy nevzal a mal zásadu hovoriť vždy pravdu, aj keď to znamenalo vyzradiť prehrešky, ktorých sa dopustil niektorý z jeho spolubojovníkov. Činčurákovi sa taktiež nedá uprieť pozorovací talent, zaujímal sa o dianie okolo seba, mal výborné postrehy, aj keď z dnešného pohľadu možno niekedy zaťažené predsudkami. Ale taká bola vtedy doba.
Úplne najhoršie z jeho rozprávania vyšli Maďari, počas celej knihy im autor riadne nakladal, až sa mi chce povedať, že od neho dostali világoš. Druhé miesto obsadili Židia a potom dlho, dlho nič až rebríček uzatvárajú Nemci. Najmä maďarských vojakov spomína výlučne v negatívnych súvislostiach, akoby medzi sebou súťažili, kto z nich poruší viac prikázaní z Desatora. Jedno šťastie, že túto knihu zatiaľ neobjavil nikto z našich národniarov v SNS a ĽSNS, tí by si z toho povyťahovali svoje „hrozienka hnevu“, ktorými by potom v podobe statusov na sociálnych sieťach rozdúchavali vášne voči národnostným menšinám.
8,5/10