Volali ma bitkár

31.10.2024

Kniha sa dobre čítala, hlavne väčšiu druhú časť som zmakol za deň. Možno nejde až príliš do hĺbky, príliš sa nevyžíva v hokejovej odbornosti, preto sa dobre čítala a možno aj to je tak dobre, lebo podľa mňa dosť bude prínosná pre mladých hokejistov, ale i laikov a bežných čitateľov. Boris Valábik píše celkom úprimne o všetkých výhodách, ale aj úskaliach hokeja. Jediné, čo možno nemusel, ale na druhej strane možno dobre ako zlý príklad, konkretizovať mená pri nejakých negatívnych javoch. Zaujala má tá časť o drogách. A hlavne drogách v podobe liekoch proti bolesti. Že v Amerike to začína byť dosť problém aj v bežnej spoločnosti. Bol som šokovaný zistením, že lekár ak neuľaví pacientovi od bolesti, ten ho môže dať k súdu, tak lekári radšej predpisujú lieky proti bolesti, aby mali pokoj. Často je tam aj nátlak farmateutickej lobby. Tie lieky sú chvíľkový zázrak, ale nepovedia, že ak vznikne návyk, začína peklo. Ono je to fajn, že ustane bolesť, ale často sa zabúda, že tie zázračné lieky sú s prímesou opiátov a vzniká návyk. A začnú problémy. Potom aj hráči majú často problémy s užívaním stimulantov ako kokaín. Priznám sa, že táto kapitola bola riadne úprimná, mimoriadne zaujímavá a určite pre začínajúcich hokejistov i športovcov poučná. Dobré boli príhody z Ameriky, ako ho zatkli kvôli vodičáku, ale aj príhody z Kazachstanu. Fakt to bolo podané farebne s príhodami, spomienkami. Inak Boris Valábik vôbec netrpel autocenzúrou, lebo sa dosť odvážne pustil do trénovania Jána Filca. Pozor, nie ako do človeka, ale do jeho koučovania majstrovstiev sveta 2009. Pamätám, že to vtedy bulvár riešil. Tiež sa pustil do trénera v Brne, asi je taký priamy, čo niekedy aj mohlo byť pre neho na škodu. Ale my sme sa zasa dozvedeli viac takých tých štipľavých a mierne bulvárnych informácii. Za mňa super. Fakt dobre napísaná kniha, nebral som ju, ani sa nedá moc brať ako športová kniha, ale skôr ako priblíženie jednej zaujímavej kariéry a niečo o živote tam vo svete, či už Amerika alebo Kazachstan.

03.10.2021

Veľmi milo ma prekvapila táto nenáročná, oddychová sonda do života Borisa a zákulisia hokeja ako takého. Nejde síce o vyčerpávajúci a detailný pohľad na dianie vo vrcholovom športe, avšak to ani nebolo jej cieľom - v tomto prípade ide o obraz hokeja pohľadom jeho priameho účastníka, pričom rozprávanie je presiaknuté úprimnosťou, nadhľadom a ľudskosťou akú cítiť z Borisa aj na televíznych obrazovkách. Nečakal som, že ma to až tak chytí, no je to skutočne zaujímavé čítanie a pre fanúšika hokeja obzvlášť. O to viac, že podobných kníh na trhu nie je veľa.

02.06.2020

První kniha, kterou jsem přelouskal ve slovenštině :) V dobách, kdy BV brázdil kluziště NHL jsem už tolik pozorně tuto soutěž nesledoval, ale kdy jsem jej zachytil, to vím zcela přesně. V hokejovém studiu RTVS v průběhu mistrovství světa v hokeji 2019 na Slovensku. Otevřené názory a pohled na věc mě zaujaly a říkám si, sakra ten chlap se mi svými názory páči :)) Po objevení podcastu Boris a Brambor už pak byla jen otázka času, kdy přijde na řadu tato kniha ;-)

21.12.2019

Tak ako naznačuje podtitul, autobiografia Borisa Valábika rozpráva nielen príbeh víťazstiev a pádov jedného hokejistu, ale čo-to sa dozvieme aj o fungovaní hokejového priemyslu. A práve v tom je kniha najzaujímavejšia. Vlastne sa v ničom veľmi neserie, zobrazuje hokejistov takých akí sú (drogy, konzum, povrchné vzťahy so ženami) a dokonca naznačuje odpovede na to, prečo sa slovenský hokej dostal tam, kde je teraz. Boris z knihy vychádza ako sympaťák, ktorý si prešiel všeličím, ale v hlave nakydané nemá. Držím mu palce v živote, hlavne nech mu čo najviac drží pohromade jeho ťažko skúšané telo.

08.11.2019

Zatial najlepsia kniha od hokejistu, ktoru som cital. Otvorene povedane veci, ktore sa mnohi boja vyslovit. Mam syna hokejistu, vidim svetlejsie zajtrajsky, avsak bude to tazke zmenit myslenie ludi na Slovensku. Oplati sa precitat, vrelo odporucam.