Volanie divočiny

10.05.2016 5 z 5

Myslím, že v tejto knihe je omnoho viac, než mnohí dokážu oceniť, a dieťa, hoci ju môže prečítať jedným dychom, nemôže zachytiť všetky dychberúce odtienky tohto diela, ktoré sa právom radí medzi svetovú klasiku.

Po prvé je to jazyk autora - vznešene umelecký, jednako drsný a plynulý, ktorý vo mne vzbudil chuť zvýrazňovať si majstorvsky štylizované pasáže a mala som čo robiť, aby som nezvýraznila rovno celú knihu.
No tá druhá vec, ktorá sa ešte väčšmi stavia do popredia, je posolstvo a hĺbka príbehu. Niekto v ňom môže vidieť napínavý osud jedného psa, ktorý odpovedal na svoju najvnútornejšiu túžbu, na hlas svojho srdca, ktorému nemohol odolať. Čítajte to s odstupom desiatich rokov a garantujem vám, že navždy zhodíte tú detskú nálepku, s ktorou ste knižku čítali prvýkrát.

Toľko obrazov ľudských vnútorných zápasov, koľko Jack London podáva v tomto útlom príbehu, je neuveriteľné. Jeho živá kompozícia je ako freska, v ktorej má človek hľadať jednotlivé skryté obrázky, tvoriace spolu nádherný celok. Buck je skrátka "the ultimate survivor", ako je mnoho ľudí okolo nás. Jeho sila, odvaha, hrdosť a odhodlanie nevzdávať sa ani v najväčšom zúfalstve, siahať za limity vlastných možností aj keď ho tlčú palicou do krvi, že nie je schopný pohnúť sa, a predsa vstane a ťahá sa ďalej, jeho nekonečná láska k Johnovi Thortonovi, za ktorého by ochotne položil život - to nie je len príbeh psa, ktorý sa stal vodcom vlčej svorky. To je nádherný, brilantný odraz človeka, ktorý mnohým prešiel a mnohé zažil, zakúsil škálu všetkých možných emócií od totálneho zúfalstva po sebaobetujúcu lásku a vyšiel z dravého súboja drsného života silný a nezlomný, odpovedajúci na volanie svojho srdca.

Je to príbeh každého jedného z nás, iba záleží na tom, z akého uhla a akými očami sa naň pozrieme.

11