Vpád Mongolů v roce 1241

04.02.2020

Už od detstva som počúval "kecáš ako Palacký", či "si ukecaný ako Palacký". Nuž, otec moderného českého dejepisectva vošiel do dejín nepochybne aj týmto spôsobom. Čírou náhodou som nedávno narazil na nové vydanie (a preklad, pretože dielo vyšlo pôvodne v nemčine a latinčine) jeho útleho pojednania o mongolskom vpáde v roku 1241. Táto prácička z roku 1842 však až taká ukecaná, minimálne rozsahom (48 strán), nie je. Palackého kritický rozbor prameňov k mongolskému vpádu so zvláštnym ohľadom na ich údajnú porážku pri Olomouci je stále peknou ukážkou historickej analýzy, aj keď viaceré (vlastne väčšina) fakty a závery z tejto jeho práce boli už dávno a jednoznačne prekonané, predovšetkým toľko Palackým obhajovaná autenticita a pravosť Rukopisov královédvorského a zelenohorského. O niečom svedčí aj fakt, že knihu vydala Česká spoločnosť rukopisná, teda obhajcovia pravosti spomínaných rukopisov. Aj preto treba k tejto knihe pristupovať skôr ako k historickej kuriozite, než k hodnovernému zdroju informácií, hoci niektoré Palackého závery o mongolskom vpáde nie sú celkom bez zaujímavosti (napr. prečo Mongoli neprenikli ďalej do Európy - podľa Palackého aj preto, že vo svojich zdrvujúco úspešných ťaženiach v Poľsku a Uhorsku utrpeli predsa len ťažké straty a až tak by im už nevyhovovali ani geografické podmienky západnej Európy, čo v podstate platí aj dnes; to, že ich zastrašili statoční a udatní Češi, to by som si už taký istý nebol, udatnosť Čechov pritom nespochybňujem).