Vráti sa niekto iný
Dušan Kužel
Debutová zbierka poviedok. Autor za ňu získal Cenu Ivana Kraska za najlepšiu prvotinu. Vyšla vo vydavateľstve Smena ako 6. zväzok edície Mladá tvorba. Milan Hamada ju priradil k najvýznamnejším debutom 60. rokov. K Šikulovej zbierke poviedok Možno si postavím bungalow (1964), Slobodovmu románu Narcis (1965) a Vilikovského Citovej výchove v marci (1965).... celý text
Přidat komentář
Nálada tejto zbierky sa dá dobre vyjadriť pomocou obrazu z poslednej poviedky. Je ako kvapky stekajúce po oknách vzdiaľujúceho sa autobusu.
Svet sa od vydania zbierky trochu zmenil, ale pocity pri odchodoch z rodného domu, spomienky, lúčenia, prekračovanie prahu dospelosti, rúcanie detských iluzií, to všetko zostáva.
Takýmito, teda často neveľmi veselými motívmi sa poviedky zaoberajú a podobné myšlienky tým pádom aj vyvolávajú u čitateľa. Nútia zastaviť sa, spomínať, sumarizovať.
Hĺbavé, azda pochmúrnejšie, no dobré čítanie. Slovenský socialistický (nie ideovo, ale dobovo) realizmus ak chcete.
Kužel obratne a suverénne nadväzuje na to najlepšie zo slovenskej prózy od kritického realizmu, cez modernu (najmä na raného Mila Urbana) a avantgardu až po talentovaných rovesníkov. Pomer analýzy, lyrických prvkov, detského aspektu, melanchólie a humoru odhadol veľmi presne; radosť čítať. Opakujúce sa motívy – prvá láska, školské zážitky, brigády, rojčenie, cesty vlakom, kamarátstva – autor rozvíja a varíruje invenčne, každá poviedka akoby bola pohľadom z iného uhla.
Štítky knihy
slovenská literaturaČást díla
Do rána budeš sama
Jeden deň podozrenia
Mliečky
Postavil som veľký plot
Tichý chlapec odchádza
Autorovy další knížky
1969 | Mimoběžky |
1964 | Vráti sa niekto iný |
1991 | Lampa |
2003 | Dielo I |
1969 | Útek z neba |
O existencii tejto knihy som sa dozvedela náhodou, čitateľská intuícia mi však napovedala a googlenie ma utvrdilo, že to pre mňa bude v danom životnom i čitateľskom období fajn zážitok. Rozpisovať sa o tejto knihe bližšie by bolo nadprácou, keďže ju skvelo vystihol (a po desaťročiach slovenskému čitateľovi opätovne odprezentoval) Viktor Suchý v článku Odchody a návraty tichých chlapcov; za mňa len toľko, že originálnejšiu a vtipnejšiu charakteristiku autora na záložke som ešte nečítala (a niečo mi vraví, že už ani neprečítam) a že hoci manéž ľudských (špeciálne mladíckych) osudov z jednotlivých poviedok mi už po pár dňoch vyfučala v svojich konkrétnostiach z hlavy (no vážne, všetky postavy sú, akoby ich jedna mater mala), odnášam si z tejto poviedkovej zbierky pocit, že Dušan Kužel si nezaslúžil stať sa prakticky nepoznaným.