Vrchárske rapsódie

Autor vo svojej knihe vyslovil vyznanie lásky k životu, ktorý je mocný, nekonečný ako vesmír, k liptovskej prírode, horám, holiam i dolinám, smrekom, limbám i kosodrevine, vetru, oblohe, oblakom i balvanom, no hlavne k ľuďom podtatranským. A vyslovuje tu zároveň aj socialistické humanitné posolstvo, ktoré nám všetkým pripomína, že nič nie je cennejšie ako život, človek a príroda, že treba svet učlovečovať, otvárať srdce ľudskosti, nežiť v ľadovej ľahostajnosti k iným ľuďom. Toto vyznanie a posolstvo je i výzvou, ba testamentárnym odkazom človeka-spisovateľa, ktorý v živote mnoho poznal a skúsil, premyslel, precítil a prebolel. Je výzvou, apelujúcim odkazom, aby sme sa neobracali chrbtom k hodnotám, ktoré utvárajú našu človečenskú podstatu. 72-037-82... celý text