Keď raz príde smrť

30.01.2021

„Ak o tom niekedy rozmýšľali, možno si ho predstavovali, ako sa s Jean raz za dva týždne miluje pri zhasnutom svetle. Takto ľudia zmýšľali o vás, ak ste boli typ, čo neznáša hrubé vtipy a pohŕda bujarou spoločnosťou. Ani vo sne im nezišlo na um, že sa vám protiví promiskuita a cudzoložstvo, lebo viete, čo znamená manželstvo, a dosiahli ste taký stav, že všetko iné bola len napodobenina, úbohá imitácia.“

V jedenástich či dvanástich som si hrdo vybrala a prečítala túto moju prvú „dospelácku“ detektívku – s dobrým pocitom z nej, ale zároveň bez túžby ešte sa k nej niekedy vrátiť. Ak sa tak teraz stalo, tak pre pandemickú situáciu, zavreté knižnice a moju chuť prečítať si nejakú „novú“ detektívku aj v takých podmienkach. Keďže kniha bola po ruke, dej som si pamätala len veľmi matne a pointu vôbec, pustila som sa do nej a...

Ruth Rendellová mi síce nespôsobila stavy, ktoré mám pri detektívkach rada (že chcete každú voľnú chvíľu čítať, a keď nemôžete, aj tak stále myšlienkami odbiehate k deju), celkom atmosféricky však vykreslila malé anglické mesto 70. rokov, vytvorila zaujímavé postavy a dokonca vzťahový trojuholník, ktorého rozuzlenie ma zaujímalo možno ešte viac ako vyriešenie samotného prípadu (vyberie si ovdovený inšpektor Mike Burden obetavú švagrinú Grace, ktorá sa od smrti jeho ženy stará o ich deti a domácnosť, navyše sa na zosnulú aj fyzicky podobá, alebo nekonvenčnú bohémku Gemmu s mimoriadne súcitným srdcom, no svojráznym životným štýlom, ktorú Mike spoznal po tom, čo Gemme zmizol malý syn?).

Ak sa bavíme o súkromí postáv, občas robili kroky, pri ktorých bolo jasné, že ich nepovedú na dobré cesty, bola som však schopná veriť v ich reálnosť, čo je určite plus pre autorku. Aj záverečné rozuzlenie prípadu sa mi páčilo a ponúklo mi satisfakciu za to, že samotný dej nebol až taký strhujúci, akoby sa na detektívku patrilo.

Summa summarum – čas strávený pri tejto knihe neľutujem, za iných okolností by som ho však radšej strávila s inou knihou.