Vretenica v hrsti

Hervé Bazin (1911) - laureát Medzinárodnej Leninovej ceny za upevnenie mieru medzi národmi (1980), člen Svetovej rady mieru, predseda Goncourtovej akadémie — je v súčasnosti najvýraznejším predstaviteľom realistických tradícii vo francúzskej literatúre. Vydanie prvého Bazinovho románu Vretenica v hrsti (1948), ktorá sa stala základom voľnej trilógie o rodine Rezeauovcov, vyvolalo vo Francúzsku literárny škandál. Mladý hrdina, neskrotný a buričský Ján, ktorý nesie všetky črty mladého spisovateľa Bazina, sa vzoprie proti svojej feudálno-buržoáznej rodine, a hlavne proti tyranskej, chamtivej a citovo chladnej matke vychovanej v prísnej katolíckej morálke. Jánov osud po odchode z domu, keď sa definitívne odpúta od buržoáznych predsudkov, vykresľuje Bazin v druhom románe Koník doskákal (1950). V období dospievania sa prebíja životom sám a objavuje neznámu hodnotu - lásku. Jeho vzťah k vlastnej mladej rodine ostro kontrastuje s falošnou morálkou, ktorou sa muselo sýtiť jeho detstvo a chlapčenstvo. V treťom románe Kuvik dokuvikal (1972) ho nachádzame o dvadsať rokov staršieho, obohateného o skúsenosti z desiatky zamestnaní, ktorými musel prejsť, aby si ubránil duchovnú aj materiálnu neodvislosť v živote plnom prehier a víťazstiev. Ján sa stane spisovateľom, vzorným otcom početnej rodiny, kde všetci členovia cítia voči sebe úctu a lásku. Vtedy sa vyrovnáva s trpkou minulosťou a pomerí sa s matkou, ktorá až smrťou zruší legendu obludnej matky. Rezeauovská trilógia má v Bazinovej tvorbe zásadný význam a tvorí oblúk, ktorým autor preklenul štvrťstoročie zápasu o ľudskú dôstojnosť. Podobne v celom svojom diele obraňuje demokratické ideály, nekompromisne podrobuje kritike meštiacke vzťahy všeobecne a buržoáznu rodinu osobitne, pričom majstrovsky demaskuje psychológiu jej predstaviteľov. Hervé Bazin patrí k najčítanejším a najprekladanejším francúzskym prozaikom. Azda aj preto, že jeho romány-spovede hľadajú pevné životné istoty a vyžarujú autorovo presvedčenie, že umenie pomáha ľuďom žiť.... celý text