Všetky jeho svety
Juraj Kováčik
Keď rozmýšľame o tom, čo bude, naša budúcnosť je pred nami ako strom, rozvetvený strom. Kmeň, z ktorého vyrastajú konáre a z nich stále tenšie a tenšie vetvičky. Putujeme zdola a na každom rozvetvení sa rozhodujeme, ktorou cestou sa vyberieme. Nikdy nevidíme celý strom, netušíme, čím všetkým sme kedy mohli byť, kam všade sme sa mohli dostať. Zo všetkých možností poznáme len tú jednu líniu nášho života, ktorú skutočne žijeme; tie ostatné si môžeme len predstavovať, snívať o nich. Prehliadka premárnených príležitostí. Čo by bolo keby. Ale čo ak je to tak, že náš život je skôr ako putovanie po rukáve utkanom z riedkej sieťoviny. Začíname na jednom konci rukáva. Postupujeme po vlákne a je pravda, na každom uzle si môžeme vybrať, ktorým smerom sa vydáme, vpravo, alebo vľavo. Ale nech si vyberieme na križovatke tú alebo onú cestu, nikdy nakoniec nedoputujeme nikam inam, ako na druhý koniec rukáva. Nemôžeme sa stať niekým, kým nám nie je súdené sa stať. Andrej Kľučinský je teoretický fyzik a vďaka skúmaniu paralelných vesmírov sa mu podarí nájsť spôsob, ako napraviť chyby, ktorých sa dopustil a znovu nájsť lásku, o ktorú prišiel. Dokáže to? Má vôbec šancu uspieť? Dovolia mu bohovia, osud, alebo vesmír, aby znovu získal ženu, ktorú už raz vlastnou vinou stratil?... celý text
Přidat komentář
Najlepší slovenský román, aký som čítal za ostatných niekoľko rokov. Kým Kováčikov literárny poviedkový debut V panoramatickom kine mi ešte úplne nesadol do noty, no už z neho bolo cítiť jeho nesporný spisovateľský talent, jeho prvým románom som nadšený. Výborne a ľahko napísané, zaujímavé a uveriteľné postavy, neustála zvedavosť, čo sa bude diať ďalej a to celé príjemne a akurátne dochutené štipkou sci-fi. Autor svoje postavy necháva žiť svojím vlastným (literárnym) životom, žiadne šušťanie papiera a krkolomné situácie, aby skončili protagonisti románu, tam kde to chce on. Pod Kováčikovým perom (počítačom, písacím strojom?) všetko prichádza, plynie a mení sa autenticky a prirodzene v príbehu o tom, že ani druhé (a tretie) šance niekedy proste nestačia.
Mrzí ma len jedno – že je Juraj Kováčik Slovák a tak zaslúžený úspech tejto knihy ostane, žiaľ, len v rovine môjho zbožného želania. Byť zahraničným autorom, som pevne presvedčený, že by si práve vyberal do ktorej krajiny na čítačku vôbec pôjde a my by sme tu mohli len dúfať, že sa raz snáď pozrie aj k nám. Nespravodlivý to svet, avšak ešte vždy je tu ukľudňujúca možnosť, že v nejakom paralelnom vesmíre sa práve paralelný Juraj Kováčik prehrabáva v paralelnom bazéne plnom paralelných tantiém. A ja mu to za tento výborný literárny zážitok úprimne prajem vo všetkých jeho svetoch.
Knižka od Juraja Kováčika ma ihneď po prečítaní prvých pár strán chytila. Čitateľ prechádza príbehom ako nôž maslom, veľmi rýchlo a plynule to odsýpa. Vyhnem sa spojlerom a nebudem prezrádzať podstatné detaily, ale pravdou je, že jej dej je podmanivý. Nájdu sa v ňom či už milovníci fyziky a vesmíru tak i romantické duše so zlomeným srdcom. Je to príbeh o nádeji, túžbe a večnom hľadaní a presúvaní sa. Je jedno koľko svetov človek prejde, ak nie je raz spokojný s tým, čo sa stalo v tom predchádzajúcom, stane sa mu to opäť a znova a znova ako večný a nezastaviteľný cyklus a nedá sa s to zmeniť ani zastaviť.
Ako som už napísala, kniha je o nádeji a tú som ako čitateľ nabrala. S príbehom som sa stotožnila úplne a tak ma niektoré pasáže takpovediac položili na lopatky s tou neuveriteľnou silou a podobnosťou môjho vlastného príbehu.
Vrele odporúčam!
Pár úryvkov z knihy:
"Slobodná vôľa je ilúzia. Všetko, čo urobíme, je iba nevyhnutnou výslednicou toho, čo sme už urobili, čo sa nám už stalo."
"Muži sú ako deti a našou najväčšou slabosťou je súcit, ktorý k nim cítime."
"Nádej je to, čo nás robí zúfalými."
"Treba hovoriť. Je ľahšie zniesť pravdu, keď je schovaná v množstve slov, ako keď vám ju niekto povie v holých vetách. Treba ju zriediť, ako príliš ostrý alkohol, ktorý by vám vypálil dieru do krku."
Autorovy další knížky
2019 | Všetky jeho svety |
2018 | V panoramatickom kine |
2011 | Tatry / Tatras |
2021 | Tri tornáda |
Písať sa autor ešte nenaučil, hlavne protagonistu naháňa z jednej situácie do druhej, dialógy sú chvíľami kŕč (keď sa nám snaží podsunúť nejaký antropologický alebo iný vedecký poznatok), chvíľami melodráma (všetky výmeny medzi protagonistom a jeho ženou), slovom, ako literatúra je to školácke. Ale dočítala som to, je to v pohode. Lepšia oddychová literatúra.