Vyrástla som v gete
Eliška Tanzer
https://www.databazeknih.cz/img/books/46_/468140/bmid_vyrastla-som-v-gete-kQK-468140.jpg
4
37
37
Pozoruhodný príbeh dievčaťa z rómskeho geta o ceste za lepším životom a prekonávaní mnohých prekážok. Eliška sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Jej mama pochádzala z rodiny prostitútok z východoslovenského rómskeho geta a otec si zarábal ako boxer na ilegálnych zápasoch. Eliška síce vyrastala v gete s matkou, starou a prastarou mamou, početnými tetami a sesternicami, ale otec sa o dcéru aj napriek svojej rasistickej výchove príležitostne zaujímal. Brával ju do Nemecka za svojimi ďalšími nemanželskými deťmi a starými rodičmi. Eliška tak mala šancu spoznať dva úplne rozdielne svety – kruté podmienky rómskeho geta i bežný život východonemeckej rodiny. Ako trinásťročnú ju mama poslala do Anglicka za vzdelaním a lepšou budúcnosťou. Prepašovali ju v krabici od práčky, ale namiesto vysnívaného života a vzdelania ju čakala tvrdá práca. Upratovačka, cigánska tanečnica a neskôr šička. Svojho sna sa však nevzdala a popritom zasadla do školských lavíc a dokončila si aspoň základné vzdelanie. Hlad po vedomostiach hnal Elišku ďalej a nakoniec ju prijali na univerzitu. Ale práve v tomto veku zistila, že aj v liberálnej západnej Európe sa jej pôvod a farba pleti môžu stať príčinou ponižovania a veľkého násilia. Eliška sa nepredstaviteľným hrôzam nevyhla ani v Anglicku, ale túžba po lepšom živote ju hnala v ústrety vysokoškolskému diplomu a vyrovnávaniu sa s minulosťou. Cesta k úplnému vyliečeniu je ešte dlhá.... celý text
Literatura naučná Biografie a memoáry Historie
Vydáno: 2021 , LindeniOriginální název:
The Girl from Nowhere, 2020
více info...
Přidat komentář
Kupodivu to není o Židech, jak jsem očekával, ale o jiných vyloučených s tmavou barvou pleti a odlišnou kulturou – tedy o Romech na Slovensku a jinde. Myslím, že popisované chování této skupiny však platí všude. Autorka nic nezamlčuje, svoji rodinu popisuje asi věrně, zrovna tak jako její život v Německu a Británii, a o to je kniha jistě cennější. Není zde moc co obdivovat, snad jenom otevřenost a lidskost, s jakou je její opravdu těžký život popisován a úsilí autorky, aby z toho všeho marastu vybředla.
Kniha ve mně otevírá spousty myšlenek, občas úsměv, občas zatrnutí díky peprnému výrazu, ale to jen proto, že je to takové, jaké je a prostě bez toho by kniha nepůsobila tak autenticky. Kniha každopádně není tuctová a jak je uvedeno v závěru, nastavuje nepříjemné a palčivé zrcadlo naší (východoevropské) společnosti. Osud Elišky by jistě většina lidí nedala, ale jak je vidět, i ze zdánlivě nemožného se dá vyškrábat na lepší, ale to už jsou hříčky osudu a co je komu dáno do vínku...úzkoprsý čtenář, kterého odradí první, druhý jadrný výraz možná knihu odloží, ale je to škoda, každý, kdo se neztotožňuje s tím, že svět je jenom černobílý po dočtení určitě nebude litovat.
Skutečný příběh Elišky. Narodila se třináctileté romské prostitutce. Její otec je německý neonacista. Žije se svou rodinou v ghettu na Slovensku. Ve třinácti letech ji matka pošle do Anglie za lepším životem, ale i ten se může změnit v noční můry.
Uf, tak tohle bylo silné a nepředstavitelné čtení. Proniknete do života, který je prostě nepochopitelný. Slovenská romská ghetta jsou místa, která si ani nedokáži představit. Kniha nám tak přibližuje život na těchto místech. Je to smutné čtení a musím napsat, že až odpudivé. Při čtení jsem jen nevěřícně kroutila hlavou.
To, čím si Eliška musela za svůj krátký život projít, je děsivé. Mám ráda životopisné knihy a tato je zase úplně jiná.
Bohužel se mi někdy stane, že je příběh sice dobrý, ale není napsaný tak, aby se mi dobře četl. To se stalo i v tomto případě. Hodně věcí se tu opakovalo, někdy se skákalo v čase, že jsem se špatně orientovala, o jakém období zrovna čteme.
Ale i tak je to rozhodně kniha, která Vás zaujme a dozvíte se z ní mnoho nového.
Jedno je jisté, když chcete v životě něco dokázat, mají to Romové mnohem těžší, ale kolik z nich to dokáže a nesemele je život v romských ghetech. Lidi, těch pár slušných Romů nepřesvědčí, že všichni touží po vzdělání a žít normálně, když to znamená dodržovat určitá pravidla. Klobouk dolů před Eliškou a všemi, kteří se dokázali svou vůlí a prací prosadit. I když to srdce Roma mají pořád v sobě a tu touhu po svobodě, kterou mají v genech, jim nikdo neodpáře ta v nich stále bude.
Kniha mě velmi zaujala už názvem a když jsem si přečetla o čem je, rozhodla jsem se ji půjčit. Přeci jen jsem nikdy knihu o Romech nečetla.
Hodně věcí mi přišlo až skoro neskutečných, ale nejsem tady od toho abych hodnotila jestli to bylo přibarvené nebo ne. Četlo se to rychle a jelikož se jedná o prvotinu autorky, pro kterou byl dle vyprávění svět literatury snem, tak to hodnotím kladně a držím palce do budoucna.
Raz za čas sa radi sťažujeme na to, aký máme ťažký život, pritom si často ani neuvedomujeme, že máme vlastne šťastie. Väčšina z nás totiž netuší, aké to je, narodiť sa s istou "nálepkou", byť zaškatuľkovaný ako "Cigán" a vyrastať v zajatí predsudkov, od ktorých niet úniku. Vyrastať na mieste bez tečúcej vody či elektriny, na mieste pokrytom špinou a odpadkami, prelezenom švábmi, na mieste, ktoré sa pomaly ale isto rozpadá a kde osobný priestor či súkromie sú pojmy neznáme. Nejeden z nás si predstaví scénu ako z hororu, no pre ľudí ako Eliška je to, žiaľ, smutná, bezútešná realita, začarovaný kruh, z ktorého sa dostanú len tí najhúževnatejší. A Eliška taká rozhodne bola - nezlomilo ju detstvo v rodine prostitútok uprostred nehostinných podmienok cigánskeho geta, predsudky spoločnosti, absencia, (resp. poriadne prekrútená verzia) rodičovskej lásky zo strany matky či podivná výchova neonacistického otca kde-tu prešpikovaná rasistickými poznámkami. Aj napriek tomu, alebo možno práve preto, sa nevzdala svojej rojčivej povahy a túžby po lepšej budúcnosti.
Vysnívaný život ako v bavlnke, ktorý mal odchod do Británie predstavovať, sa jej však onedlho zosypal ako domček z kariet - vidinu vzdelania nahradila krutá realita v podobe nútených prác, predstavu pokojných nocí v mäkkej posteli vytlačili prebdené hodiny plné strachu a neistoty strávené za zabarikádovanými dverami, prijatie a život bez predsudkov sa zmenilo na pohŕdanie a brutálne násilie. Životný príbeh Elišky Tanzer sa nečíta vôbec ľahko - svoje rozprávanie neprikrášľuje, aby ulahodila citlivým očiam čitateľa, práve naopak, biedu a chudobu či kruté zaobchádzanie v ďalekej cudzine opisuje do tých najpodrobnejších detailov, často spôsobom, z ktorého až mrazí a napína. O prežitej bolesti a neprávosti neraz hovorí, akoby sa jej ani netýkala, akoby sa od negatívnych zážitkov odosobnila a stala sa len nezainteresovaným pozorovateľom ľudského nešťastia. Svojim rozprávaním sa nesnaží vzbudziť v čitateľoch súcit, nehľadá ospravedlnenie či ľútosť, jednoducho spomína. Aj keď to vzhľadom na tému a fakt, že ide o skutočný príbeh, vyznie možno neadekvátne, ale Vyrástla som v gete je ozaj výborná - smutná, drsná, dojemná.
Na Slovensku dlhodobo chýba tematika Rómov a iných súčasných bolestných tém, čo sa týka tých najnižších sociálnych vrstiev. A preto som rada za túto knihy. Síce sa musela preložiť z angličtiny, aby si ju Slováci mohli prečítať, ale autorka je pôvodom Slovenka. Ťažký príbeh, niekomu sa bude zdať priam neuveriteľný, mňa najviac šokovala kombinácia rodičov autorky- ona Rómka, on neonacista a napriek tomu spolu počali dieťa, pri ktorom spravili mnoho chýb a autorka si svoje rany z detstva a dospievania bude pravdepodobne lízať ešte veľmi dlho, ale napriek tomu, jeden aj druhý rodič občas mali tendencie jej pomôcť, aj keď sa to dalo ťažšie vysledovať. Som zvedavá, či táto prvá lastovička s touto tematikou, započne nejakú zmenu, alebo či sa autorka prejaví viac v nejakých aktivistických programoch. Držím jej ale rozhodne palce a knihu by si mal prečítať každý, kto si myslí, že na Slovensku už okrem žalostnej politiky a zlej ekológie nie je čo riešiť, pretože máme pred sebou dlhú cestu aj v oblasti sociálnych opatrení.
Výborne spracovaný príbeh o rómoch...o ich živote, kultúre, utláčaní od nepamäti...
Príbeh Rómky, ktorá sa odrazila od dna špiny a vďaka emigrovaniu do Anglicka sa s nej stala VŠ vzdelaná a úspešná mladá žena...
Kniha hovorí o utláčaní a zavrhovaní ,,cigáňov,, na Slovensku, od nepamäti im je daná nálepka CIGÁŇ a ľudia sa k nim správajú ako k odpadu...všetci sú väčšinou hádzaní do jedného vreca, učia sa na špeciálnych školách, a častým zdrojom obživy rómskych žien je prostitúcia...
Považujeme ich za odpad spoločnosti a aj sa tak k nim správame...v mnohých prípadoch sú nútení emigrovať do zahraničia, ak chcú viesť aspoň aký taký slušný život...
Kniha pravdivo vykresľuje ich život...
Je to drsný príbeh, ktorý VÁS chytí za srdce a snáď vo vás prelomí ten odpor a nenávisť k tejto etnickej skupine...sú to ľudia ako my s veľkým srdcom, túžia byť šťastní a mať dôstojnejší život...sú to jedine čo ich od nás odlišuje je ich iná farba pleti...
Majú užasnú kultúru, sú skvelí hudobníci a vedia spolu držať a pomáhať si v dobrom aj v zlom...čo my ,,bieli,, častokrát nie...
Knihu určite ODPORÚČAM
Ďalšie moje recenzie na knihy istagram: majusikboxxy ♡
Tady tomu příběhu nevěřím. Neonácek by nikdy s Romkou, navíc 13ti letým děckem, prostě NEŠEL.
Pro ně byli podřadní, natož aby s něma...tento.
Zas smyšlená jakože co největší fantazy-reálie válečná. Proto hodnotím jak hodnotím, byť obálka krásná.
Vyrástla som v gete
Nie každý dobrý príbeh sa dobre číta, tu som občas nadobúdala tento pocit. Miestami som sa občas strácala v texte a v postavách, aby som sa o pár strán zasa našla. Ale pekne po poriadku.
Toto je nepochybne veľmi dôležitá kniha, ktorá nastavuje zrkadlo všetkých spoločnostiam, ktoré sa boria s rómskou otázkou a hlavne tej našej. Kniha o tom, ako veľmi nás determinuje prostredie, v ktorom vyrastieme a len hŕstka jedincov pobozkaná bohyňou šťasteny sa dokáže z neho vymaniť. Stojí za tým obrovská drina a sebazaprenie, aby ste sa vyhli svojmu osudu, kde máte už od narodenia napísané, že ešte skôr ako dostanete prvú menštruáciu, stane sa z vás detská prostitútka.
Nie je to žiadna fikcia, je to krutá realita, a napriek tomu, že hlavná hrdinka svoj osud naplní inde, prejde si počas svojho dospievania a cesty za šťastím toho viac, ako väčšina z nás za celý život.
Verím, že táto kniha a takisto aj Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (ktorá sa iba chystám čítať), budú inšpiráciou pre ďalšie tituly s témou, o ktorej sa stále málo hovorí.