Vyslobodení : Cesta oslobodenia

30.12.2018

Ked som knihu čítal prvýkrát ešte ako kresťan, bol som z nej úplne hotový.
Postupom času a po tom, čo som sa na ňu pozrel s odstupom a triezvym pohľadom sa mi však zdala príliš jednostranná a naivná.

Nemám rád evanjelikálov, letničiarov, prebudených, jednoducho ten typ kresťanov, ktorý si myslí, že modlitbami a vzývaním Ježišovho mena vyrieši všetko, od stratených kľúčov po rakovinu a Parkinsona. Viera dokáže človeku pomôcť v ťažkých časoch, musí však byť prijímaná kriticky. Ak nie je, stáva sa nástrojom na manipuláciu a ak sa človek upne na takýchto "modličov" namiesto na odbornú pomoc, môže narobiť veľa zla. Stačí si spomenúť na dokumenty typu Ježíš je normální alebo zábery z "uzdravovacích" zhromaždení, kde ľudia takmer v tranze padajú pod ťarchou vrieskajúceho pastora a celá atmosféra pripomína zhromaždenie psychotikov, pričom veľmi často ide o ľudí natoľko zúfalých a dôverčivých, že sú schopní pre uzdravenie urobiť čokoľvek.

V mnohých prípadoch, ktoré autor popisuje ako "pôsobenie diabla" by podľa mňa skôr pomohol psychoterapeut alebo psychiater. Mnohé z vecí, ktoré považuje za démonské alebo diabolské ma celkom prekvapili, niektoré dokonca pobavili.

Sme v 21. storočí a ak sa niekto pri riešení svojich tráum, závislostí a chorôb chce spoľahnúť jedine na vieru, koleduje si o problém.

Ak nie ste z tých, ktorí ako autor vidia diabla aj doma v chladničke, namiesto toho aby ste sa snažili svoju závislosť na alkohole vyriešiť denným modlením si radšej dohodnite terapiu. Bude to bezpečnejšie.