Vzájomná pomoc: Faktor evolúcie
Petr Alexejevič Kropotkin
Podtitul: Prečo nemusia prežiť iba tí najsilnejší. Kniha antropologických esejí ruského prírodovedca a anarchistického filozofa Petra Kropotkina vyšla knižne v roku 1902, hoci boli napísané o dekádu skôr. Autor skúma úlohu vzájomne prospešnej spolupráce a reciprocity v živočíšnej ríši a v ľudských spoločnostiach v minulosti aj v súčasnosti. Je to argument proti teóriám sociálneho darvinizmu, ktoré zdôrazňujú súťaživosť a prežitie najsilnejších, a proti romantickým predstavám spisovateľov, ako bol Jean-Jacques Rousseau, ktorý si myslel, že spolupráca je motivovaná všeobecnou láskou. Kropotkin namiesto toho tvrdí, že vzájomná pomoc má pragmatické výhody pre prežitie ľudských a zvieracích spoločenstiev a spolu so svedomím sa presadila prostredníctvom prírodného výberu. Kropotkin sa zamýšľa nad významom vzájomnej pomoci pre prosperitu a prežitie v živočíšnej ríši, v domorodých a raných európskych spoločnostiach, v stredovekých slobodných mestách (najmä prostredníctvom cechov) a na konci 19. storočia na dedine, v robotníckom hnutí a v chudobnom ľude. Kritizuje štát za to, že zničil historicky dôležité inštitúcie vzájomnej pomoci, najmä prostredníctvom zavedenia súkromného vlastníctva. Mnohí biológovia, vrátane Stephena Goulda, jedného z najvplyvnejších evolučných biológov svojej generácie, toto dielo považujú za dôležitý míľnik vedeckého skúmania spolupráce a altruizmu. Recenzie „Táto kniha nebude nikdy zastaraná, podobne ako Deklarácia nezávislosti. Možno budú čoraz častejšie k dispozícii nové fakty, ale už teraz vidíme, že budú slúžiť najmä na podporu Kropotkinovho záveru, že v etickom pokroku človeka mala hlavnú úlohu vzájomná podpora – nie vzájomný boj'." – Ashley Montagu... celý text
Přidat komentář
"Súcit je nevyhnutným dôsledkom spoločenského života. Súcit však tiež znamená značný pokrok vo všeobecnej inteligencii a citlivosti. Je prvým krokom smerom k vývoju vyšších mravných citov. Tým sa stáva vplyvným faktorom evolúcie."
Petr Alexejevič Kropotkin je ruský spisovateľ, ktorý sa snaží vysvetliť evolúciu ľudstva, no popiera teórie samotného Darwina, teda teórie súvisiace s evolúciou. Je to zaujímavé čítanie. Keď som začínal čítať knihu netušil som do čoho idem a bol som milo prekvapený. Autorov štýl písania mi sadol, nebolo tam veľa odborných vecí a spisovateľ sa to snažil vysvetliť na jednoduchých príkladoch. Kropotkin je hlavne zástancom teórie, že ľudstvo sa vyvynulo vďaka spolupráci. Dával príklady aj zo zvieracej ríše. Druhy zvierat, ktoré si pomáhajú ako sú včeli, mravce, papagáje, opice, či rôzne divoko žijúce párnokopytníky majú väčši potencial prežiť, ako osamelý dravci ako orlo, vlk, či samotárske gorili. Opisuje tu spoločenský život človeka od doby kamenej, až po združovanie sa do veľkých miest. Autor má dobré zmýšlanie, no nie zo všetkým s ním súhlasím.
Autorovy další knížky
2000 | Anarchistická etika |
1922 | Pospolitost: vzájemná pomoc |
1923 | Moderní věda a anarchie |
2005 | Anarchistická morálka |
1919 | Anarchistická morálka, komunism a anarchie, velká revoluce |
zo začiatku mi trocha vadilo to množstvo podobných príkladov ... aj vtáci druhu.... aj opice druhu... a takto sa správajú aj mravce ... atd atd... postupne som si na tieto dlhšie výčty zoznamov zvykol a v druhej polke ked sa venoval lúdskéj historii to hadam bolo aj treba, inak by sa to stratilo v zjednodušujúcich archívoch medzi všetkými tými atraktívnymi ľudskými potičkami, vojnami, paktmi atd...