Vzdialení príbuzní
Carlos Fuentes
Starý francúzský gróf v automobilovom klube rozpráva priateľovi o tajuplnom stretnutí s mexickým Herediom a jeho synom Viktorom. Je to krutý a tajomný príbeh. Po zmiznutí Viktora sa vydá Brandly do Mexica a tam mu archeolog Heredia povie celý príbeh.
Literatura světová Romány
Vydáno: 1987 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Una familia lejana, 1980
více info...
Přidat komentář
Skutočne netuším, prečo som si po prečítaní anotácie myslela, že pôjde o jednoduché čítanie. Už samotná kombinácia autora mexického pôvodu a prvkov magického realizmu mala byť dostatočným varovaním. Príbeh sám o sebe nie je nijako zložitý, jeho podanie vám však poriadne zamotá hlavu. Je potrebné rozmýšľať takmer nad každou vetou, príbeh treba z textu doslova vydolovať, poskladať ho ako skladačku. Je experimentom, v ktorom sa prelína skutočnosť, spomienky a sny do takej miery, že neviete čo je realita a čo len blúznenie. Všetko sa zlieva do jednej masy, namiesto objasnenia sa vynára nekonečné množstvo ďalších otázok. Príbeh pôsobí ako fantastická halucinácia, už neviete kto je kým, či ide stále o tú istú osobu a ako je niečo také vôbec možné, či je rozprávačov viac a rozprávajú naraz. Hranice logiky, času a priestoru sú narušené. V atmosfére románu je od prvého momentu čosi silne znepokojivé. Historické pozadie a úvahy venované zmyslu ľudskej existencie, osobnej identite, úlohe ľudskej pamäti tento pocit ešte zvýrazňujú. Sotva dvesto stranový román ma zamestnal natoľko, že som o príbehu, ktorý rozpráva a jeho význame musela premýšľať ešte aj vtedy, keď som ho práve nedržala v rukách a venovala sa niečomu celkom inému. V jeho závere som mala podobný pocit ako samotný rozprávač, že zmysel príbehu sa pomaly vynára odniekiaľ z môjho podvedomia a že mu dokonca rozumiem:
„Keď Branly zopakoval dlhé rozprávanie Huga Herediu z Xochicalka v predvečer Všechsvätých, trvalo chvíľu, kým konečný zmysel príbehu klesol na dno môjho vedomia, tak ako zdrap papiera hodený do mora; musel nasiaknuť vodou a slnkom, výparmi jódu, soli a všetkým, čo spôsobuje, že sa vyslovené mení na obsah vedomia a to zasa na čosi viac: na osudové určenie, ktoré v sebe zahŕňa každé slovo, ale zároveň ho aj prorocky ohláša.“
Obávam sa však, že to tak celkom nie je. Musím ale priznať, že v prípade tejto knihy mi to vôbec nevadí. Samotný zážitok z prečítaného je silnejší, než túžba odhaliť zámer autora do najmenších podrobností. Ak vás táto predstava nedesí, pustite sa do čítania. Špeciálne odporúčam milovníkom magického realizmu, najmä toho latinskoamerického.
Autorovy další knížky
2003 | Pohřbené zrcadlo |
1966 | Nejprůzračnější kraj |
1966 | Smrt Artemia Cruze |
2005 | Starý gringo |
2001 | Diana aneb Osamělá lovkyně |
Celkom utrpenie pri tom vydržať:P