Z Homérova světa a díla

Jedná sa o veľmi pozoruhodné dielo k Homérskej otázke u nás v česko-slovenskom priestore. Nejde samozrejme o jedinú publikáciu na túto tému avšak jedná sa o prácu veľmi fundovanú. Kniha je rozdelená na dve hlavné časti. Prvá je Homérska otázka, ku ktorej Schadewaldt, zaujal stanovisko, že Homér bol skutočným a originálnym autorom Illiady. Podľa názoru Schadewaldta je to zjavné z celého diela, dramaturgie, zápletky ako aj samotnej formy, a ako píše „Homérskemu spevákovi neprišlo také priznanie nikdy na myseľ. Nikdy si nič nevymýšľali – povesti, ktoré počul a predával ďalej, taktiež vždy novo vykladal a utváral, neživé opakovanie by taktiež predsa bolo proti zmysle každého pravého spomínania...Homér nevytvoril túto Iliadu z ničoho, ale podľa prastarého remeselného zvyku z množstva piesňového materiálu. Avšak neobmedzil sa len na novú prestavbu tohto starého materiálu v podobe pevne vytvorených jednotlivých básní alebo malých eposov...“ Ďalším prínosom je poukaz na skutočnosť, že samotný achájsky svet nebol ani izolovaný a ani nezmerne prázdny. Naopak, svet Homéra bol živý a prepojený.
Asi najviac možno oceniť dve časti knihy. Prvou je „Nahlédnutí, jak byla vynalezena Ilias“ v ktorej Schadewaldt poukazuje na skutočnosť, že epos Memnonis, ktorý zachytiť Proklos o 1300 rokov po Iliade je možné, na základe literárnej analýzy, považovať za staršiu verziu eposu ako samotnú Illias a na jej základe možno poukázať na jedinečný a geniálny príspevok Homéra k spracovaniu predhomérskych eposov.
Ďalšou časťou je všeobecne uznávaná kapitola: „Achilleuv štít“. V tejto kapitole Schadewaldt poukazuje na jedinečnosť Homérovho opisu, formálne „zbytočnej a nudnej pasáži“ Illiady týkajúcej sa podrobného opisu vlysu Achillovho štítu. Schadewaldt na základe archeologických nálezov podobných, orientalizujúcich okrúhlych štítov napr. z Krétskeho Hérakleiona poukazuje na skutočnosť, že Homér Achilleov štít určite nevidel, ale vybásnil si ho na základe videnej predlohy. Svoje postrehy zakladá aj na Hesiodovom „Heraklovom štíte“ ktorým sa chcel Hesiodos vyrovnať Homérovi v akejsi literárnej súťaži, avšak hĺbkou obsahu za sa k nej ani nepriblížil.
Naviac samotná Homérom vybásnená podoba vlysu, výjavy, ich téma, alegória a zobrazený svet ľudí, je podľa Schadewaldta tak koncentrovaná idea, že sa až o storočia neskôr zhmotnila v prácach gréckych tragédov a dielach Polygnotových a Feidiových, ktorí novoobjavili Homérsku silu a touto cestou Homér de facto „ideologicky založil“ grécke klasické umenie. Hoci sa jedná o jednoznačne špekulatívny či nepravdepodobný záver, možno ho považovať za mimoriadne provokujúci. Aj preto je kniha hodná prečítania.