Z tretieho sveta medzi elitu: Úspešný príbeh Singapuru
Lee Kuan Yew (p)
Dejiny moderného Singapuru sú priam učebnicovým príkladom amerického sna o úspechu. V roku 1965, keď tento mestský štát vyhlásil nezávislosť v rámci Malajzie, väčšina obyvateľov žila na pokraji chudoby, v chatrčiach bez sociálnych zariadení. Len málokto mal vtedy odvahu predvídať, že za necelé dve generácie sa ocitne v prvej trojke krajín s najvyšším podielom HDP na obyvateľa na svete, s mimoriadne rozvinutou a sofistikovanou infraštruktúrou, vlastným výrobným high-tech sektorom a dopravnými službami na najvyššej svetovej úrovni. Zakladateľom a motorom tejto nevídanej politickej, spoločenskej a ekonomickej transformácie na metropolu budúcnosti bol dlhoročný charizmatický singapurský premiér Lee Kuan Yew, ktorý vo svojej knihe politických spomienok Z tretieho sveta medzi elitu mimoriadne pútavo opisuje často tŕnistú cestu Singapuru k úspechu. V rasovo, jazykovo a kultúrne zmiešanej spoločnosti presadil meritokratický model spoločnosti, vybudoval hrádzu proti rozpínajúcemu sa komunizmu, pritiahol zahraničných investorov, vybudoval jedno z najsilnejších finančných svetových centier. Jeho predstava vlády zákona však narážala na odlišné predstavy o slobode tlače a niektorých ďalších demokratických mechanizmov, ktoré tvoria kostru západných demokracií.... celý text
Literatura faktu Biografie a memoáry Historie
Vydáno: 2020 , United PhilanthropyOriginální název:
From Third World to First: The Singapore Story: 1965-2000, 2000
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2020 | Z tretieho sveta medzi elitu: Úspešný príbeh Singapuru |
2022 | Li Kuang-jao - Státníkovy názory na Čínu, USA a svět |
Veľa som sa dozvedel co som nevedel (autorovo meno som dosiaľ poznal iba úplne letmo) ale až desivo veľa veciam sa mi nechce veriť.
Je pravda ze autobiografie politikov sú také vzdycky :) A je pravda ze autorove názory sú mi skoro v každom ohľade nesympatické a to ma asi ovplyvnilo.
Napriek tomu mi bolo pár ráz akoby až nagrc z podlízavosti k USA a veľkú dôveru vo mne nevzbudzovalo ani to presvedčenie ze sa on a jeho režim vôbec nedopúšťali korupcie. Oslobodili ich jeho súdy čiže neviem...
Ze v Singapure môžu človeka (co vymyslel práve tento pán) zbiť rákoskou za výtržnosti to som tiež nevedel a ani ze sa to stalo aj americkému turistovi (mimochodom autorova akože vtipná replika ze americkí policajti co stretli jeho dcéru ho za to pochválili namna moc nezapôsobilo..).
Každopádne Leeho režim poslúžil za vzor súčasnej Číne a podobnú diktátorskú oligarchiu by čoskoro radi nastolili aj iní inde takže z toho idú trochu zimomriavky.
No a na záver - pozitívnu recenziu na knihu napísal (a je priamo na obale) sám náš súčasný už premiér Eduard Heger(a aj Juraj Droba) . Z ultrapravicového diktátora si chce brať vzor a to vo mne teda nadšenie nevzbudzuje.
Ja len že keby podobne ako o inšpirácií hovorí niekto o aj oveľa menej krvavom diktátorovi ľavicovom (Gottwaldovi ci Leninovi napríklad) už by ho mainstream zlikvidoval.