Zabudnutý príbeh

04.01.2023

Po Stíhačoch som sa na ďalšiu knižku od Janka Spišiaka veľmi tešila, keďže to bol jeden z tých oddychovejších príbehov plný nevtieravého a inteligentného humoru, ktorý spôsoboval, že som sa miestami naozaj nahlas smiala.

Pri ponuke tejto knižky som bola varovaná, že nemám byť prekvapená jej diametrálnou odlišnosťou od tej vyššie spomenutej. A ja som sa do nej skrátka rozhodla ísť s tým, že aspoň zistím, ako sa autor dokáže popasovať s rôznymi žánrami.

Priznám sa, príbeh sa mi už od samého začiatku čítal veľmi pomaly a fakt, že je celý rozdelený iba na sedem dlhočizných kapitol tomu tiež veľmi nenapomáhal, dokonca som sa toho aj trošku zľakla. Netrvalo to však dlho, na ich dĺžku som si zvykla a naozaj ma veľmi prekvapilo, ako bravúrne bol celý dej vymyslený, poprepletaný rôznymi múdrami a ponaučeniami, ktoré čitateľa prinútia na chvíľku sa zamyslieť, ale i jemným, nevtieravým humorom, ktorý vyčarí na tvári úsmev.

Malý Samko, so svojou detskou naivnosťou, zbožňovaním kníh a predstavivosťou, si ma však získal od prvej stránky a celé jeho putovanie a postupný vývoj, zasadené do rôznych historických období, ma veľmi bavilo. A koniec? Nuž, ten som veru dojatím oplakala.

Chcem ešte takto na záver pochváliť Janka, ako skvelo sa s týmto celým príbehom popasoval. Bolo to krásne, nezvyčajné, no mne sa to páčilo a verím, že sa to bude páčiť i dalším a dalším čitateľom. Že sa tento Zabudnutý príbeh nestane zabudnutým. To by bola večná škoda.

01.03.2022

Najvýstižnejšia kategória tejto knihy je- rozprávka pre dospelých.
Hlavným aktérom príbehu je Samko z Banskej Bystrice. Miluje knihy, svoju maminu, dospeláka kamaráta pána Iksa a s rovesníkmi si veľmi nerozumie. Úvod bol celkom fajn a ja som tak rozmýšľala- o čom bude celá kniha?! No potom to prišlo- Samko putoval z krajiny do krajiny kde bol viditeľný iba pre niektoré postavy, čo bolo pre mňa celkom zvláštne. Nechápala som prečo tomu tak bolo, no záverečnou časťou knihy som sa k tomu dopracovala (aj keď mi to mohlo dopnúť popri čítaní)... Neuvedomila som si to práve preto, že ma nejak nelákalo vedieť, čo sa bude diať s postavami v knihe, nebažila som po poznaní ich osudu. Autor má veľkú fantáziu, úžasný dar reči, používa krásne metafory a myšlienky, no boj dobra so zlom v tomto prevedení vôbec nebol mojou šálkou kávy. Čo je pre mňa ako literárneho hulváta najhoršie, nepochopila som, prečo Namočený-do-smoly a pán Mínus s manželkou toľko bojovali práve proti Samkovi(len preto, že bol dobrý človek?,preto, že jeho dobrota vždy zvíťazila?neviem). V každom prípade,budem veľmi rada ak si knihu prečítate a rovnako aj iné recenzie, pretože kniha má čo ponúknuť širokému záberu čitateľov.