Zátišie s gitarou

Jadrom Švenkovej prác je akási trpkosť, cenná, vzdialene pripomínajúca Timravu. Trpkosť a vzdorovnosť postáva mení sa tu na čistý cit, a cit sám, nech už akokoľvek mocný, je často ilúziou, alebo aspoň nemôže sprostredkovať poznanie. Azda len cez seba popretie, cez dezilúziu. Švenková je už raz a navždy spisovateľkou dezilúzie ženských sŕdc. Jej próza je trpkastá. Ale chutí dobre. Sklon sentimentalizovať krotí a úspešne brzdí spomínanou črtou dezilúzie a trpkosti.... celý text