Zbytočné pohyby

20.10.2024

V poslednom čase čítam veľa súčasnej slovenskej literatúry. Niektoré z tých kníh dostali ocenenia, niektoré čitatelia chválili, ale ja som mala s mnohými problém - to, že boli poviedkové. V Zbytočných pohyboch som konečne dostala to, po čom mi srdce túžilo, a to bol román.
Máme tu hlavnú postavu Luciu, ktorá má českého manžela Pavla a dve malé deti s rozkošnými menami Berta a Diviš. Lucia sa po materských a rodičovských snaží dostať späť do hereckej brandže, ale okrem dabingových rolí sa jej už nedarí dostať na tie dosky, ktoré znamenajú svet. A ona je v celku spokojná, fajn manžel, zdravé deti a predsa tam nejaký čertík Bertík hlodá jej zvedavosťou a pocitom menejcennosti "len" matky, a tak začína svoj nevinný flirtík s kolegom. Začína ten flirt ona? Alebo po celý čas tiahol opraty jej nadriadený? A je to vôbec kniha o nevere? Alebo skôr o súčasnom obraze ženy, ktorá musí uspieť v škôlke, na ihriskách, v domácnosti, aj v práci?
Román mi poskytol zaujímavé námety na premýšľanie, ako chce byť každý aspoň raz za čas chcený a ako tá samotná predstava dokáže človeka v zrušiť možno viac, ako tá druhá osoba.
Čítanie ľahké, plynulé, dialógy svieže. Ak by som chcela byť hnedopich, tak tie dialógy šli na úkor popisu. Dokázala som si ich viac predstaviť v rámci divadelnej hry alebo filmu, ako do knihy, pretože tam chýbal väčší priestor na popis atmosféry a hutnejšieho opisu vnútorného prežívania postáv. Ale inak odporúčam a veľmi chválim fyzické zhotovenie knihy spolu s pohyblivými obrázkami.