Železná bohyňa milosrdenstva
Justyna Bargielska
https://www.databazeknih.cz/img/books/49_/491564/bmid_zelezna-bohyna-milosrdenstva-BPC-491564.jpg
3
1
1
Železná bohyňa milosrdenstva je výberom z doterajšej básnickej tvorby autorky. Básnická iniciatíva Bargielskej pôsobí v našom kontexte až prekvapivo nezaraditeľne, ale výnimočne podnetne. Bargielska komentuje súčasnosť vo svojej zložitosti umelecky ľahko. Jej svet je aj naším svetom: k najdôležitejším hodnotám patria ozajstné, autentické vzťahy. Autorkin subjekt ťažké obsahy len naznačuje, prenáša ich do významovo okrajových zón textu, alebo ich prekrýva mágiou slov nesúcich v sebe niekedy až (takmer detský) obranný reflex a istý druh zámernej naivity, ktorou sa potom veľmi invenčne vyrovnáva situačná tenzia básne. (Inokedy je uvoľnenie imanentne nahradené zástupným sakrálnym motívom, ktorý je autonómne zakomponovaný do textu.) Túto kompenzačnú metódu uplatňuje autorka v neimaginatívnych voľnoveršových útvaroch. Pomerne často ide o fiktívny rozhovor (niekedy len samej so sebou), alebo ide o apostrofu, pri ktorej ozvláštňujúco nepôsobí jazyk, ale aluzívna projekcia zvláštnej (normálu sa vymykajúcej) osobnosti s dispozíciou špecifickým spôsobom sprostredkovať a vyrozprávať „správu“ o živote z nečakaného a prekvapivého uhla pohľadu. Bargielskej básnická metóda má v sebe podnecujúcu energiu a pôsobí aj v kontexte súčasnej poľskej poézie umelecky konštruktívne. Preložil Peter Milčák, ilustrovala Jana Farmanová. 13. zväzok edície Súčasná svetová poézia.... celý text
Přidat komentář
Železná bohyňa milosrdenstva
Jedná sa o útly, zaujímavý, no pre mňa trochu nevyrovnaný výber z nevšednej tvorby súčasnej poľskej autorky, s ktorou som sa už stretol v českom preklade, vo výbere Antologie současné polské poezie. Bargielska má naozaj veľmi svojský, ale rozoznateľný rukopis – dokonca by sa dalo hovoriť aj o akejsi programovej schéme. Dve strofy; záverečná častejšie obsahuje pointu; sled niekedy kolážovito naskladaných asociácií, inokedy absurdných príbehov; práca so súčasným jazykom a civilným, hovorovým hlasom; dojem, že sa v básni deje niečo veľmi špecifické, avšak každé podstatné meno skutočnosti je nahradené metaforou a napokon často veľmi nezvyčajný vzťah medzi názvom básne a básňou samotnou. Niekedy, ako by ma názov zavádzal, inokedy báseň dopĺňal a niekedy usmerňoval, ale najčastejšie ma zmiatol viac ako samotná báseň.
Tém je mnoho – či už sa jedná o smrť, o rodičovstvo, o každodenný život, o hmotnú realitu alebo o spomienky či sny – čiže záber je veľmi široký, a tak je možné sa minimálne na jednu z básní napojiť. Pri asi štvrtine som si však témou ani pointou ani významom naozaj nebol istý, snová logika totiž presahovala moje schopnosti rozkľúčovať báseň. Inokedy som mal pocit, že tému tuším, no posolstvo mi uniká. Prípadne, a to bola väčšina básní, ktoré ma neoslovili, na mňa pôsobila ako text, ktorému porozumiem až o niekoľko rokov, s nejakými skúsenosťami naviac, prípadne že by som im porozumel lepšie, pokiaľ by som bol žena. A zvyšok básní, povedzme zvyšná tretina, ma naozaj oslovila, prehovorila ku mne, darovala mi nádherné metafory, trpký humor a pocit nadhľadu k súčasnému životu. Akoby autorka svet okolo seba viac pozorovala a pokúšala sa získať odstup, vďaka ktorému sa pokúša – skrz snové až dadaistické radenie obrazov – zasiahnuť pointu. Niekedy ma dokonca pobavil verš či zaujala metafora z básne, ktorá ma naopak celkom obišla („...dala mi dieťa do opatery... a spolu s matkou odcestovali na festival animovaných filmov, pohreb mačky alebo duchovné cvičenie.“).
Vo výsledku si teda myslím, že zbierka je minimálne zaujímavá a maximálne kvalitná, avšak nespadám do cieľovej skupiny autorky a nenachádzam sa celkom na jej vlne, hoc kvalitu jej tvorby nedokážem upierať.
(Obľúbené básne: Pán dal, Pán vzal; Nudelman; Dom; Zebra; Lesníkov kocúr; Dnes vyzeráš ako mariánske centrum; Tretia báseň, ktorá...; To je naozaj koniec, musíme byť statočné; moje deti, keď hovoria sorry)