Žena bez čísla
Iby Knill
https://www.databazeknih.cz/img/books/10_/101024/bmid_zena-bez-cisla-JuL-101024.jpg
3
16
16
Autobiografický román židovského dievčaťa a jej rodiny za 2.svetovej vojny./ Život v bývalom Československu, útek do Maďarska uvaznenie a odvoz do koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka. Jedinečný a nesmierne dojímavý príbeh, ktorý na svoje vyrozprávanie čakal šesťdesiat rokov. Iby prežila detstvo v Československu a v roku 1938 ju zvolili za najkrajšiu Bratislavčanku. Keď sa začali šíriť zvesti o prenasledovaní Židov, jej rodičom sa ju podarilo nelegálne prepašovať do Maďarska. V knihe Žena bez čísla píše o tom, ako ju zatkli príslušníci tajnej polície, ako ju uväznili a mučili nielen pre jej židovský pôvod, ale aj pre nelegálne prekročenie maďarských hraníc a pomoc odbojovému hnutiu. Nakoniec ju poslali do koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka, kde jej na zápästie nevytetovali číslo. Dodnes netuší, či na ňu zabudli, alebo neoznačili ani ďalších z transportu. V júni 1944 sa Iby dostala do tábora nútených prác ako sestrička a neskôr sa stala zodpovednou za nemocničný barak. Riskovala život za slabých a bezmocných a snažila sa ich uchrániť pred plynovou komorou. Počas vojny však stretla aj veľkú lásku... Strhujúci príbeh najkrajšej Bratislavčanky očaril televíznych tvorcov BBC aj britskú verejnosť a najnovšie sa predstavuje slovenským čitateľom.... celý text
Literatura naučná Biografie a memoáry
Vydáno: 2011 , MotýľOriginální název:
The Woman Without A Number, 2010
více info...
Přidat komentář
Kniha nebola vyložene zlá, len veľmi nezáživne napísaná. Bolo to také neosobné vymenovanie jednotlivých životných situácií. Trocha mi vadilo,že autorkino detstvo je situované skoro na konci knihy, pôsobilo to trocha nesúrodo.
Pre mna toto bola nuda, nuda, nuda...strašne nezáživne napísané, nebavilo ma to pravdupovediac od prvej strany, stále som dúfala, že sa to rozbehne a nič. Mne by až tak nevadilo, že o holocauste ako takom je tam toho naozaj málo, o Osvienčime ešte menej než málo, ale naozaj tie pasáže o tom ako sa žilo pred a po vojne ma vôbec nezaujali, a už vôbec nie kedy sa čo pralo, žehlilo, štopkalo, šilo a pod. . 293 strán, ktoré by som inak mala za 1-2 dni som čítala vyše týždňa :-(na konci som sa v tej hrbe informacii o živote hlavnej hrdinky pred vojnou už totálne stratila, nehovoriac o všetkých ľuďoch, ktorých spomínala. Je to určite jedna z najslabšie napísaných kníh, aké som kedy čítala, takže pre mňa je aj 1*z 5 veľa.
na túto knihu som sa tešil a veril som že to bude drsná četba ale toto v podstate s Holocaustom nemá nič spoločné. Síce autorka napísala na začiatku knihy že nemala odvahu písať o všetkom ale aj tak som si myslel že tam bude dosť a ono tam v podstate nebolo nič . Poradim vám po osvienčimu to ani nečitajte dalej . Autorka opisuje pripravu na svatbu na 20 stranach potom domáce práce a ručné práce skratka do konca velka nuda jak keby mna to zaujimalo.
Kniha sľubuje hneď na obale príbeh ženy, ktorá prežila hrôzy Osvienčimu. Je to pravda, no tejto životnej etape je venovaná jedna časť knihy, cca 3 kapitoly. Autorka nešetrí zdĺhavými opismi napr. príprav na svadbu, čo ma nezaujalo ba priam nudilo. Posledné časti boli pre mňa už úplne nezáživné. Opisy jedla, prádla, šitia, žehlenia, štopkania... vcelku zbytočné. Kvitujem autentické fotografie a celkovo skutočnosť, že ide o pravdivý príbeh.
Po prečítaní Vrbu, Nyiszliho a Wetzlera som siahol po tejto knižke. Je to zaujímavé rozprávanie, ale nedosahuje kvalít (podľa mňa) predchádzajúcich autorov. Nepochybne autorka zažila traumy II. sv. vojny a koncentráku, ale je písaná ako píše lusila rozprávačsky a nevtiahla ma až tak do deja. Napriek tomu odporúčam prečítať.
Hmm, myslela som si, že niečo oveľa horšie prežila, ale mala šťastie, ale zopar stranok ku koncu knihy som len tak prelistovala, nebyvilo ma citat, ako kedy si varili, prali a žehlili.
V knižnici ma zaujala a tak so mnou putovala domov. Dala sa prečítať, no ten štýl je taký rozprávačský.
Žena bez čísla
zo životopisu "spisovateľky" ma zaujalo toto: "Nakoniec ju poslali do koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka, kde jej na zápästie nevytetovali číslo. Dodnes netuší, či na ňu zabudli, alebo neoznačili ani ďalších z transportu. " Nedôkladný nemci? Nepoznám. Ale tak máme predpripravených ďalších potencionálnych "spisovateľov", z transportu. Uvidíte. ;)