Ženy na habsburském trůnu: Rakouské císařovny 1804-1918
Friedrich Weissensteiner
https://www.databazeknih.cz/img/books/12_/12708/bmid_zeny-na-habsburskem-trunu-rakouske--BAa-12708.jpg
4
18
18
Životopisné medailony rakouských císařoven z let 1804-1918. Tři manželky císaře Františka I., manželka Ferdinanda Dobrotivého, legendární Alžběta (Sissi) a poslední rakouská císařovna Zita.
Literatura faktu Biografie a memoáry Historie
Vydáno: 2000 , Ikar (ČR)Originální název:
Frauen auf Habsburgs Thron: Die österreichischen Kaiserinnen, 1998
více info...
Přidat komentář
Štítky knihy
Habsburkové Sisi, Alžběta Bavorská, 1837–1898 Marie Terezie, královna, 1717-1780 královny Zita Bourbonsko-Parmská, 1892-1989
Skvelá kniha pre čitateľov ako ja, teda takých, ktorí majú medzi Máriou Teréziou a Sissi vzduchoprázdno. Vďaka Weissensteinerovi sa mi zaľudnilo mnohými zaujímavými osobnosťami cisárovien, najmä tromi manželkami cisára Františka (šťastný to muž, mať štyrikrát šťastie na oddanú a milujúcu manželku, aj keď o tej prvej kniha mlčí), menovite Mária Terézia (biedermeiská cisárovná, nie notoricky známa vládkyňa Uhorska, o ktorej sa učia asi všetky našské deti), Mária Ludovika a Karolína Augusta. Zaujímavá bola i kapitola o Márii Anne, žene Ferdinanda I., aj keď je pravda, že oproti ostatným opísaným cisárovnám bola menej výrazná. Kapitoly o Sissi a Zite boli podnetné tiež, hoci ide o pomerne známe osobnosti, tipujem teda, že väčšina čitateľov brala časti o nich skôr ako oživenie či sumárizáciu svojich znalostí než ako prvý prameň, z ktorého sa o dotyčných dámach dozvedeli.
Autor píše pútavo, vďaka čomu bolo pre mňa čítanie knihy príjemné a napriek množstvu faktov sa mi nové informácie dobre pamätali; čo by som mu však vytkla, je prílišná subjektívnosť, s ktorou by som možno nemala problém, ak by nezatieňovala fakty. Napríklad ak o Žofii Bavorskej napíše „nemôže byť ani reči o zlej svokre“ (s. 147) a následne opisuje, čo všetko Sissi robila (osobne mi kypela krv v žilách už len pri čítaní o tom), celkom sa to s jeho názorom rozchádza. A to nebol jediný prípad. Možno by jeho štýlu pomohlo, ak by namiesto svojich hodnotení jednoducho opisoval činy postáv a nechal na čitateľa, čo si o nich bude myslieť.
Tiež ma prekvapili niektoré faktické chyby, neviem však, či ich pripísať na vrub autorovi, prekladateľke alebo redakcii – napríklad Mária Terézia vraj čakala svoje prvé dieťa nie obligátnych 9 mesiacov, ale takmer 12. Tiež to nebol jediný prípad, keď čísla akosi nesedeli...
Inak je však kniha ozaj skvelá a určite stojí za prečítanie všetkým, ktorí sa zaujímajú o históriu Habsburgovcov.