Život Michela Angela

07.12.2023

Pri tejto knihe som mala veľmi podobné pocity ako pri čítaní Loukotkovej knihy Navzdory básnik spieva. Ako to raz výstižne vyjadrila moja kamarátka: "Loukotková áno, Villon nie." No a tuto to bolo: "Rolland áno, Michelangelo nie." Je mi to trochu ľúto, ale úplne sme sa minuli... Nádheru jeho diel, či už sôch, alebo malieb, nespochybňujem, samozrejme. Len ten spôsob života (trápenie tela až do vysilenia, prácou či hladom, pričom núdzou nikdy netrpel; nerozhodnosť, úteky z Florencie, tá večná podriadenosť pápežom, zrada priateľov zo strachu o život...) mi vôbec nie je blízky. Áno, bol to Umelec, skvelý a rozhľadený partner do rozhovoru, mal záujem o rodinu (pomáhal jej, koľko sa len dalo, hoci nikto mu nepovedal ani jedno ďakujem), dokázal rozoznať krásu ducha, ale... buď to Rolland poňal príliš tragicky, až sa to zle čítalo, alebo to naozaj bol neradostný život - aj napriek dokonalým dielam, ktoré tu po sebe zanechal.