Život na tekutých pieskoch
Ján Štrasser
https://www.databazeknih.cz/img/books/53_/536911/bmid_zivot-na-tekutych-pieskoch-662663c43a19f.png
4
6
6
“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi, tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať.... celý text
Přidat komentář
Život na tekutých pieskoch je súbor rozhovorov, ktoré zachytávajú súkromie, prácu a osobné pohľady na spoločenské témy disidenta, novinára - a údajného bossa Bratislavskej kaviarne - Milana Šimečku. Autor - pýtajúci sa - Ján Štrasser nám prostredníctvom trefných otázok predstavuje tri hlavné rozmery knihy. Ten prvý je súkromný život v ktorom opisuje prostredie z ktorého pochádzali jeho rodičia, svoje detstvo, mladosť, prvé lásky ale aj stret s režimom a kroky, ktoré boli proti nemu pre jeho nelojálnosť s totalitou, vykonané.
Nie, že by som to očakával ale som rád, že súkromný život tu nebol prebratý v duchu bulvárneho žánru. Bola to taká sebahodnotiaca anamnéza daného obdobia.
Časť pracovná, zachytáva spisovateľské, samizdatové začiatky, stretávanie sa s disentom, - a ako na to režim reagoval, a aké metódy voči nim používal, ďalej sa venuje hnutiu Verejnosť proti násiliu, deväťdesiatim rokom, temnému obdobiu mečiarizmu, práci novinára, vlád Roberta Fica až po parlamentné voľby, ktoré sa konali v roku 2023, a ktorá ma bavila menej, ale nie preto, že by nebola spracovaná dobre, ale preto, že som voľby sám sledoval intenzívne a diskusie, ktoré boli citované, alebo na základe ktorých sa Štrasser trefne pýtal, som všetky do posledného videl a počuť, a keďže pre mňa dopadli traumaticky, prežívať opäť tú istú nepríjemnú skúsenosť a špekulovať nad tým znova, nebolo to, po čom by som túžil.
Tretia pomyselná kategória sú osobné pohlady a názory na témy a fenomény, ktoré dnes hýbu verejným diskurzom. Máme tu rôzne pohľady opytujúceho sa a pýtaného, ktorí nie vždy zo sebou súhlasia - a práve preto to bolo príťažlivejšie. Máme tu témy ako klimatické zmeny, feminizmus, polarizácia spoločnosti, populizmus v politike, umelá inteligencia, dezinformácie, pandémia covidu či Ruská agresia na Ukrajine.
Kniha je plná fotografií, a to nielen z verejných udalostí ale aj zo súkromného života. Prečítal som ju za niekoľko dní, a to som si strany doslova šetril. Z celej knihy som mal pocit akoby som čítal - počúval - rozhovor dvoch kamošov pri pive či káve, a pri momentoch kedy som mal pocit, že svojou troškou by som mohol prispieť, som im v duchu odpovedal, alebo som si predstavoval to, aký mám na to názor a aké argumenty by som využil. A až na Dzurindove reformy - teda zdravotníctvo, som nemal diametrálne odlišné názory.
Obsah knihy som si náramne užíval nielen preto, že text trefne zachytil isté časové obdobia našej krajiny - aj minulosť a prítomnosť (30.6.2024) - ale kladie aj otázky budúcnosti. Knihu by som možno skepticky odporučil niekomu, kto už nad našou krajinou zlomil pomyselnú palicu. Po prečítaní môže totižto čitateľ nadobudnúť pocit, že to nie je zatiaľ také zlé ako sa to na prvý pohľad môže zdať, keďže - ako nám história ukazuje,- bolo, a môže to byť ešte oveľa horšie.
"Po tridsiatich rokoch životných skúseností si to v knihe rozhovorov Jsme jako oni zhrnul do štyroch slov: "Být umírněným nacionalistou nelze." Bol slovenský nacionalizmus deväťdesiatych rokov niečím špecifický?"
"Nacionalizmus ako taký je zlo. Počas štyridsiatich rokov našej totality bolo toto zlo nahradené komunistickým zlom, no nestratilo sa, len sa prikrčilo. Sloboda a demokracia ho politicky aj občiansky legitimizovali a vyniesli ho do verejného priestoru. Špecifikum slovenského nacionalozmu je v tom, že v dvadsiatom storočí bol vždy antidemokratický. Rôznym spôsobom podrýval demokraciu prvej Československej republiky, počas druhej svetovej vojny sa bratal s Hitlerom a zahubil sedemdesiattisíc našich židovských spoluobčanov, po roku 1948 bol
utlmený internacionalizmom, no potichu žil aj v slovenských komunistoch. Gustáv Husák nebol buržoázny nacionalista, len nacionalista."
"Dá sa klimatická kríza riešiť aj inak než len na úkor rastu životnej úrovne?"
"Technologickí optimisti veria, že ľudstvo nájde spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov v atmosfére a zastaviť globálne otepľovanie. Zrušiť fosílne palivá, prejsť na obnoviteľné zdroje energie. To všetko je výborné, no schodnejšia je tá druhá cesta aj za cenu zníženia životnej úrovne. Pozor, to neznamená žiť v biede, ale vrátiť sa do bodu, keď sme to s konzumom začali preháňať."
"Prečo je v sociálnych médiách toľko agresivity a nenávisti?"
"Lebo človek disponuje aj schopnosťou nenávidieť a ubližovať. A najlepšie sa ubližuje v skupine a anonymite. Vtedy za svoje zlo nenesieš nijaké následky, nijaký trest. A aj toto je závažné: keď napíšeš niečo negatívne až nenávistné, dostaneš oveľa viac lajkov, než keby si niečo pochválil. A v mozgu sa ti ozvú dopamíny, vybudia v tebe pocit šťastia, že ťa iní vnímajú a súhlasia s tebou. Navyše tým potláčaš vlastnú neistotu a úzkosť."
"A čím sú pre toľkých ľudí príťažlivé?"
"Presne to vyjadrila Anne Applebaumová v knihe Súmrak demokracie: "Emocionálna príťažlivosť konšpiračnej teórie spočíva v jej prostote. Vysvetľuje komplexný fenomén, poradí si s náhodou a nehodou, veriacemu ponúka upokojujúci pocit špeciálneho, privilegovaného prístupu k pravde." Ľudia, ktorí veria konšpiračným príbehom, sú presvedčení, že patria do skupiny vyvolených, ktorým bolo odhalené nejaké závažné tajomstvo a oni už teraz vedia, ako to naozaj je. Konšpiračná teória im dáva pocit istory, že rozumejú svetu. A z vďaky za to sú ochotní bojovať proti tým, ktorých im konšpirátori označia ako nepriateľov."
Vynikajúca kniha rozhovorov so Šimečkom, ktorá približuje jeho detstvo, dospelosť, osobný život, aktívny život vo VPN, ako aj jeho novinársku a spisovateľskú kariéru, vyjadruje sa k našej histórii, ale aj nedávnej minulosti, teda po október 2023. Odporúčam.
Autorovy další knížky
| 1987 |  Medová žihadla |
| 2003 | Stala sa nám láska |
| 2005 | Lenže ja som iba komik...: Rozhovory s Jánom Štrasserom |
| 2011 |  Haiku, haiečku,haiku zelený. Sedemnásťslabičná antológia |
| 2011 | Stano ,,Alf" Dančiak |
Aby bolo jasné. Martin Šimečka je bezosporu dobrý a slušný človek. Ale bohužiaľ je dogmatik. Po knihe "Jsme jako oni" som očakával niečo iného. Návrhy, možnosti riešení, zavedenie základných pravidiel a nie že migranti, LGBTI+, boj proti klimatickej zmene, mesto a Západ sú tí dobrí a odporcovia proti nekontrovanej migrácii, LGBTI+, popierači klimatickej zmeny, dedina a Rusko (Čína) sú tí zlí. Ako by si človek, ktorý negatíva komunizmu zažil na vlastnej koži neuvedomoval, že preberá myslenie komunistov. Kto nie je s nami je proti nám. Ak sa chcete dozvedieť viac o stave sveta odporúčam čítať knihy Václava Smila, Nassima Taleba, Tima Marshalla, Francisa Fukuyamu, Samuela Huntingtona, Grahama Ellisona, Nadava Eyala a pod. Dve hviezdičky dávam za životopisnú časť, kde som sa ako človek, ktorý nebol perzekvovaný dozvedel veľa.