Životná múdrosť
Arthur Schopenhauer
Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod" na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti.... celý text
Přidat komentář
Doporučuji. Dle mého názoru se to, jak Arthur Schopenhauer popisuje svět, nedá nazvat pesimismem. Spíše se jedná o pohled racionální, je velmi racionálním. Ale proč by to mělo být špatně? Někdo se rád opíjí optimismem. A lidi se obecně rádi opíjí spolu. A pak ten, co odmítne a rozhodne se stát bokem a jen pozorovat, ten je pak pokládán za toho pesimistu, co nemá rád zábavu a vše vidí jen černě. To je otázka, pro kterou se každý musí rozhodnout sám. Doporučuji ještě jednou a dodávám, nebojte se, že by to na vás sneslo temný mrak, spíše vám to otevře oči.
Pesimista ? Skôr realista. Pomenovávanie vecí pravými menami môže vyznieť občas kruto. No taký je Schopenhauerov svet. Odprostený od všetkého, čo nemá skutočnú hodnotu, to jest, takmer od všetkého, čo životy drvivej väčšiny ľudí v našom svete napĺňa. Dalo by sa povedať, že je to filozofia pre starcov, pretože na mnohé v knihe obsiahnuté, prichádza človek s vekom, potom, ako sám spravil nepreberné množstvo chýb. Tak, ako môže v mladosti človek len veľmi ťažko s autorom súhlasiť a potlačiť pohlavné túžby, tak s ním bude v starobe súhlasiť a ich absencia bude preň samozrejmosťou.
Nechcem však zjednodušovať a uberať na pôsobivosti knihy. Schopenhauerov krutoprísny pohľad na svet vám pomôže oddeliť zrno od pliev a vidieť veci aké sú. Len pozor, aby ste sa nestali mizantropom žijúcim na samotke v lese. Pre autora je to možno to najväčšie šťastie, ktoré sa dá dosiahnuť, no mne tá predstava až tak fantastická nepripadá. Alebo som len príliš mladý a príliš hlúpy ?
Knihu jednoznačne odporúčam. Je písaná maximálne zrozumiteľným jazykom a je určená pre každého, kto sa ju rozhodne prečítať.
,, Predsa však je mladosť' koreňom stromu poznania,hoci ovocie vydá iba jeho koruna. Ale tak ako sa každá epocha,aj tá najúbohejšia, pokladá za oveľa múdrejšiu než tá predchádzajúca, rovnako je to aj s človekom v rozličných obdobiach jeho života. A predsa sa často mýli. V rokoch telesného rastu, keď s každým dňom rastú aj duševné sily a poznanie, zvykne
,, dnes" hladieť na ,, včera" pohrdavo. Tento zvyk sa zakorení a zostane, dokonca aj keď už dochádza k úpadku duševných síl
a keď ,,dnes" by malo skôr s obdivom hľadiet na,, včera".
Preto si neraz naše výkony a názory z mladosti ceníme príliš nízko. "
~~~
Arthur Schopenhauer ~ (z hnihy Životná múdrosť.)
Ešte som ani nedočítal a už musím vykričať do sveta, že Arthur Schopenhauer podľa môjho uváženia patrí neodmysliteľne medzi najmúdrejších ľudí, ktorých história zachovala počiatkom siedmych mudrcov. Mám vo zvyku niektoré perly vypísať, ale v tomto prípade by som musel prepísať 2/3 knihy. Je pravdou, že filozofia Schopenhauera je pesimisticky zafarbená (o niečo viac než Voltairova a nie až tak ako Leopardiho), ale to nebráni čitateľovi načerpať myšlienky v tejto studnici múdrosti.
Autorovy další knížky
1992 | Metafyzika lásky |
1998 | Svět jako vůle a představa - svazek I. |
1994 | Eristická dialektika, čili, Umění dostati v každé debatě za pravdu |
1941 | Životní moudrost |
1997 | Aforismy k životní moudrosti |
Stručné, ale úderné.