V osídlach

05.01.2017

Mrzí ma len jedno. Že na ZŠ a SŠ sme slovenskou literatúrou len „preleteli“. Max. čo sme sa zdržali, bol Tatarka a jeho „Démon súhlasu“, asi na 10 min., zvyšok slovenskej literatúry len tak. Česť výnimkám na ktoré si nepamätám. Všetko sa povedalo (hovorím o roku 2008) len povrchovo: „...bol autor, napísal toto a toto o tom a o tom.“
Nakoľko je „Živý bič“ sfilmovaný a populárny, nie je o čom hovoriť. Na rozdiel od jeho posledného dielu „V osídlach“. Keď som knihu prečítal, zamrazilo ma. Vydaná v roku 1944 hovorí o pánoch, bedači, mládeži, politikoch, polícii, študentoch... hovorí presne tak, ako sa žije dnes. Nuž, čo dodať? Už viem, prečo táto kniha sa nespomína vôbec. Povedala by, že od roku 1944 dodnes sa nestalo ničúceho nič a všetko je v koľajách takých, aké boji za 2. sv. vojny z čoho sa dá usudzovať, že sme ešte stále neprestali vďaka „papalášom hore“ žiť vo vojnovo-korupčnom stave.
...a, ako vždy – je to len môj názor na túto knihu, vytvorte si vlastný. Každopádne tých 530 strán prečíta aj čitateľ ľahšieho kalibru, mne sa to podarilo za 3 dni.