Zjazvený život
Yehuda Lahav
Memoáre izraelského žurnalistu slovenského pôvodu. Ako jediný člen rodiny sa iba zázrakom vyhol holokaustu, ako pätnásťročný sprevádzal Červenú armádu pri jej ťažení na Berlín, po vzniku Izraela sa prihlásil do kibucu budovať svoju novú vlasť. Celý život pracoval v novovzniknutých izraelských novinách a stal sa spravodajcom z Blízkeho východu. Po odchode do dôchodku napísal knihu spomienok. Vydanie prvé... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2006 | Odvrácená tvář palestinsko-izraelských vztahů |
2003 | Zjazvený život |
2008 | Odvrátená tvár konfliktu |
2005 | Odsúdení spolu žiť |
Ďalšie sklíčko do mozaiky slovenských a izraelských dejín 20. storočia. V niečom tie memoáre pripomínajú knihu Lea Kohúta Tu bola kedysi ulica, i keď kuriozity a jazvy života Štefana Weiszlowitsa, neskôr premenovaného na Jehudu Lahava, boli trochu iného rázu. Príbeh o tom, ako sa 15-ročný osirotený slovensko-maďarský žid stal v Budapešti tlmočníkom Červenej armády, je taký bizarný, že iba šialený vír rokov vojny a preskupovania hodnôt mohol niečo také "vymyslieť". Budovanie slovenskej Trate mládeže i izraelských kibucov - to sa len málokomu vošlo do jedného života.
A opis sledovania jeho pobytov v ČSSR zo strany ŠtB - to bolo už úplne ako z blázninca. Eštebácke hlásenie o tom, ako sledovaný objekt prevzal v telefonáte od neznámeho muža sled nesúvisiacich mien a čísel, z čoho sa nakoniec vykľulo hlásenie správcu štadióna o výsledkoch basketbalových zápasov a menách hráčov - to ani dnešní majstri fantasy - žánru nevymyslia, i keby sa rozkrájali.
Časti venované vnútornej izraelskej politike ma príliš nebavili, ale dokážem si predstaviť, že aj tie môžu byť pre historikov zaujímavým zdrojom poznatkov.