Zlaté dno

22.01.2023

No... takže odznovu komentár :D Prvú polovicu knihy som prelúskala horko-ťažko za dlhšie obdobie. V tejto časti sa nachádzajú aj napríklad Gorkém ospevované Antonovské jablká. Poviedky boli na mňa príliš opisné, síce pekné, ale celkovo ma prvých sto strán nudilo a odrádzalo pokračovať v čítaní. Ale dobre, že som dala šancu knihe! Od poviedky Bratři sa situácia zmenila o 180 stupňov. To je najlepšia poviedka, akú som čítala za posledné roky! Je tak dobre aktuálna, odporúčala by som ju všetkým veľkým a premotivovaným cestovateľom, ktorí sa tvária, že sú nad vecou. Sama patrím medzi cestovateľov a uvedomujem si tie javy, ktoré cestovanie sprevádzajú a majú skôr psychologický podtón. Väčšinou spejú k jedinému: sebaklamu. Ak je to finančne dôvtipný cestovateľ, tak aj k zárobku :D Poviedka má atmosféru Srí Lanky, kontrast chudoby (rikša) vs bohatstva (Angličan), Angličanov monológ v závere, budhistická legenda o krkavcovi a slonovi... 100 bodov! Ďalšie poviedky sú tiež veľmi dobré, je mi ľúto toho chlapčeka, ktorý sa stal predlohou krátkeho príbehu o Krásavici. Je to vždy smutné, keď deti platia za chyby dospelých a často keď dorastú, preberajú štafetu. Poviedka Pán ze San Franciska je druhá topka! Celkom zaujímavá bola aj so psíkom Čangom a tretej neuchopiteľnej pravde:) V tom okamihu mi napadlo, že tou treťou pravdou by mohol byť sám život (ak nie súcit, ale pre mňa to bude navždy súcit). A dokým je život, je aj spomienka v srdci na svojho bývalého, aj na súčasného pána. Život je podmienkou, aby jestvovala tretia pravda. Inak zmizne aj s pravdou. To už najskôr píšem drísty pred pracovným týždňom, ktorým sama neverím :D Vraciam sa späť k súcitu. Pravda je taká, že to, čo by nás malo oddeľovať od zvieracej ríši, je schopnosť súcitu a svedomia. Skrátka.. v závere si prečítate super príbeh o stvorení človeka, osla, psa a opice. Výborná bodka tejto zbierky.
Oceňujem v rámci životopisu, že autor odmietol lákavú ponuku fašistov.