Zlodej
Arpád Soltész
https://www.databazeknih.cz/img/books/48_/482022/bmid_zlodej-pND-482022.jpg
4
26
26
Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny, ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť. Mafiánom, tunelárom a všakovakým gaunerom sa váľajú len tak pohodené po zásuvkách. A okradnúť zlodeja môže byť zločin, ale určite to nie je hriech. Liborovu závratnú kariéru odštartuje nová známosť z väzenia, ale formujú ju aj staré priateľstvá zo školských lavíc. Divoké deväťdesiatky sú len šum v pozadí jeho úspechu. Turbulentný proces transformácie z totality na vyspelú kleptokraciu je ako vlak, ktorého kolesá zomelú spoločnosť na fašírku, no Libor sa ním vezie do vysnívaného cieľa prvou triedou. Vyjsť so spolucestujúcimi nie je vždy jednoduché a stanica, v ktorej napokon Libor vystúpi, nemusí byť nutne miestom, ktoré si predstavoval. Zlodej sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy. Novinár Pali Schlesinger sa v ňom mihne iba ako pohŕdavá poznámka pod čiarou, na sympaticky drsného policajta Mikiho Mika sa díva očami jeho obete a privatizéra Aďa Šípoša poľudští uhol, z ktorého ho vidia priatelia z detstva. Len mafiáni zostávajú stále rovnako násilnícki a tupí.... celý text
Přidat komentář
Znamenité, dávam plný počet. Moje druhé stretnutie s Arpádom, prvé bolo Mäso - Vtedy na východe. Aj to bolo skvelé, ale toto sa mi javilo ešte lepšie. Bolo to autentické, aj pomerne uveriteľné, len koniec ma mierne prekvapil, nečakal som, že to bude až také vyhrotené, ale dobre. Parádne dialógy, vulgarizmy použité účelne a na správnych miestach. Bavil som sa od prvej strany po poslednú. Asi by som si mal prečítať aj ostatné knihy od autora.
Zaujala od prvej strany po poslednú. "Okradnúť zlodeja je trestný čin, ale nie hriech."
Udalosti, na ktoré už človek aj pomaly zabudol a už sa mu ani nechce veriť, že sa stali. Divoké eldorádo 90-tych rokov a dekáda nového milénia o tom ako sa robí špinavý biznis. Arpiho cynický humor je opäť dokonalý.
Zlodej
„Život kriminálnika bol oveľa jednoduchší a bol aj zábavnejší. Byť slušný je pakáreň.“
Arpád Soltész vykresluje 90. léta se stejnou syrovostí, jako třeba Dominik Dán či Jozef Karika, ovšem namísto toho, aby popisoval děsivě humpolácké praktiky mafie, soustředí se na životy lidí, kteří chtěli přijít k penězům a ke svému údivu zjistili, že legálně to nepůjde. Autor to však neobaluje do hávu chrabrého zbojničení, ale rozehrává tragikomické drama vzestupu a pádu obyčejného zlodějíčka, jenž se neštítí zaprodat duši zlu. Protože když to neudělá on, udělá to někdo jiný na jeho úkor.
Problém s podobnými antihrdiny však spočívá v tom, že k obírání druhých je nemotivuje životní tíseň, ale prachobyčejná touha po snadno nabytých penězích a v ten moment se čtenáři těžko křesá jiskra sympatie, jinak by si musel připustit pohnutky shodné s jejich. Přesto románu Zlodej nelze upřít perfektně vykreslenou atmosféru doby, která bohužel, na východním Slovensku ani po třiceti letech nedostála výrazných změn.