Zlodeji a svedkovia
Svetlana Žuchová
Štvorica postáv, štyria prisťahovalci, ktorí sa za cenu nemalého úsilia snažia začleniť do novej spoločnosti. Hmotné istoty sa však nedajú nadobudnúť tak jednoducho, preto sa neraz uchyľujú aj k nelegálnemu spôsobu získavania materiálnych statkov. Pokus o adaptovanie sa v cudzom prostredí, otázka, kde je človek ukotvený a ktoré rozhodnutie v živote vedie k šťastiu, je leitmotívom románu. Súťaž medzi tými, ktorí sa rozhodli zostať v rodnej krajine, a tými, ktorí z nej odišli za vidinou slobody a dostatku do cudziny, sa končí remízou: na konci neľahkej púte nikoho nečaká ani šťastné partnerstvo, ani blahobyt.... celý text
Romány Literatura slovenská
Vydáno: 2011 , Marenčin PTOriginální název:
Zlodeji a svedkovia, 2011
více info...
Přidat komentář
“Nemohla vedieť, že najkrajšie roky sú práve toto. Keď ich žijeme, nezdajú sa nám dosť významné. Tie, na ktoré potom spomíname ako na staré dobré časy. Ako to mala vedieť? Že najkrajšie roky sú v skutočnosti tými najneistejšími. A keď ich práve žijeme, predali by sme ich za deravý groš. Toto je ten život. Tu a teraz. A my čakáme čo bude, kedy bude lepšie a nežijeme.”
Výpovede postáv sa prelínajú a keď si čitateľ myslí, že už o nich vie všetko, zisťuje nové fakty. Zážitok, či pocit z daného momentu interpretuje každá postava zo svojho uhla pohľadu . Napínavá spleť núti čitateľa dočítať knihu až dokonca, aby zistil, či sa postavy postupne priblížili k svojim ideálom, alebo zostali stagnovať v smutnej realite. Za mňa 4/5
Taková bláznivá knížka. Opakující se věty, v půlce kapitoly teprve člověk zjistí, které postavy se kapitola týká. Děj taky nic moc. Zmatek nad zmatek.
Kdybych knihu nečetla do výzvy, tak bych ji možná ani nedočetla.
Uvedenou knihu jsem nedočetl. Nesedí mi formulace textu a obsahu. Tím nechci podcenit autorku, která je laureátkou evropské literární ceny.
Autorovy další knížky
2016 | Obrazy ze života M. |
2017 | Zloději a svědkové |
2006 | Yesim |
2003 | Dulce de leche |
2023 | Dni matiek |
Autorka má osobitý, vytříbený styl. Někteří tu kritizují např. „opakování vět“ nebo „skákáníé v čase sem a tam“, ale to je samozřejmě záměr, protože autorka simuluje neuspořádané, subjektivní vzpomínky jednotlivých vypravěčů a schválně nechává čtenáře se postupně ve vzájemných vztazích postav zorientovat.