Zo života Fiodora Kuzkina

Keď mesačník Novyj mir uverejnil román „Zo života Fiodora Kuzkina", ozvali sa hlasy, že ide o dielo samého Solženicyna. A treba priznať, že Možajev, autor spomenutého románu, naozaj má so Solženicynom čosi spoločného - či už je to nebojácnosť, spisovateľská statočnosť v nastoľovaní problémov, či rozprávačské majstrovstvo alebo úchvatný ľudový jazyk. Cez postavu Fiodora Kuzkina, s prezývkou Ziváň, obyvateľa dediny Prudký, sledujeme udalosti týchto búrlivých rozporných rokov a získavame nebývalo detailnú predstavu o období nie príliš vzdialenom. Hlavnou postavou je drobný pracovitý človek, ktorému sa napriek poctivému postoju k životu jednostaj lepí smola na päty. Bývalý želiar, po revolúcii sa zásluhou triedneho pôvodu dostane na školenie funkcionárov, no pre svoju poctivosť a sebakritičnosť odmieta zodpovednú funkciu, a tak je označený za sabotéra. Za šarvátku s funkcionárom si vyslúži väzenie, tam ho zastihne vojna, prihlási sa za dobrovoľníka, domov sa vráti ako invalid. Ťažko sa pretĺka životom, ale v najťažších chvíľach si vypomáha šibeničným humorom, ktorým prehluší v sebe bôľ a trpkosť a obrní sa proti ďalším útrapám. Príkoria, aké musel za svojho života vytrpieť, by nejedného človeka dohnali na pokraj zúfalstva. A tu prichádzame k najsilnejšej stránke Možajevovej prózy: Fiodor Kuzkin, tento doráňaný, zrobený, šikanovaný človiečik ani v tých najsmutnejších chvíľach nestráca zmysel pre humor, vtipkuje namiesto zúfania, vždy si hľadá a aj nájde nejaké východisko, a takto vlastne celkom aktívne zasahuje do procesu obrody.... celý text