Zomrieť pre vlajku

21.05.2024

Asi jen pro velké milovníky tématu. Já mám vlajky také hodně rád, ale toto mi nestačilo. Ačkoliv při čtení si řeknete, no jo, ale co víc tam měl dát, zajímavosti, fakta o vlajce atp.. prostě tam ten obsah, co kniha slibuje je, akorát... je to prostě plytké a je toho málo a je nezáživné. Navíc pana autora nechápu, že by byl takový problém a názorně tam vlajky vyobrazit a udělat obrazovou přílohu, když o tom píšu a mluvím. Achjo.

22.03.2024

Text je docela v pohodě, ale chyběly mi tam obrázky vlajek. Chápu, že kdo si tuhle knihu pořídí, tak se nějak počítá se znalostí vlajek, ale přeci jen, občas u těch méně známých vlajek a pak při srovnání některých vlajek bych to uvítal, a navíc by to knihu příjemně osvěžilo. Pro mě je tak tahle knížka spíše zklamáním.

12.03.2024

Pri úvodnej kapitole o americkej vlajke sa mi od znechutenia dvíhal kýbel, kapitola posledná pre zmenu bola ukážkovým "prebudeným" dokumentarizmom a ospevovaním vlajky dúhovej. To medzitým vcelku ušlo a hoci na príbeh niektorých vlajok máme s autorom iný názor (alebo iné zdroje), jedná sa o informačne hodnotnú a pútavú knihu.

02.12.2023

Spousta příběhů a pro mě nových pohledů na vlajky.

10.07.2021

"Máme vlajky národov tohto sveta, vejúce pred budovou OSN. Sú zoradené vedľa seba a reprezentujú zoskupenie ľudí v každom medzinárodne uznanom štáte sveta. Je to vizuálne jasné a smelé potvrdenie našej rôznorodosti vo farbe, v jazyku a kultúre, v politike a všade inde a súčastne nám to pripomína, že stále môžme kráčať spoločne a že napriek všetkým našim chybám, napriek našim vlajkám sme stále jednotný." (Tim Marshall)

Hviezdy a pruhy
Kapitola, v ktorej sa Tim Marshall venuje americkej vlajke. Jednoznačne najznámejšia vlajka sveta, či je už nenávidená, alebo obdivovaná. Prekvapujúce, ako sa americký národ dokázala po atentáte v roku 2001 zjednotiť, a dať najavo svoj názor proti nepriateľom samotnej Ameriky. Autor nás sprevádza od samého vzniku vlajky, čo znamenajú samostatné pruhy a hviezdy, a prečo si američania vybrali konkrétne farby.

Union Jack
Vždy som sa sám seba pýtal, prečo Wales nemá žiadny svoj vlastný znak na Britskej vlajke? Konečne som dostal odpoveď. Autor sa tento krát venuje Veľkej Británii, Írsku a samozrejme všetkým Britským kolóniam, ktoré si zanechali vo svojich štátnych vlajkách Uniona Jacka.

Kríž a krížiacké výpravy
Ako vznikla vlajka Európskej únie? Prečo majú škandinávske krajiny kríž na svojich vlajkách? Dokonca sa tu rozpráva o najstaršej štátnej vlajke s ktorou sa môže pýšiť samotné Dánsko. Samozrejme autor veľa priestoru venuje nemeckej vlajke pred, počas a po 2. svetovej vojne. Veľkým hráčom v Európe je aj samotné Taliansko a Francúzsko a nakoniec nemôže chýbať ani slovanský národ ako Rusko, či krajiny bývalej Juhoslávie.

Farby Arábie
Tim Marshall tento krát rozoberá vlajky Arabských štátov, vysvetluje prečo zelená hrá hlavnú rolu a prečo štáty využívajú kopu islamských prvkov. Arabský poloostrov a brehy Severnej Afrike sú silno islamské a nestabilné štáty, preto Marshall predpokladá, že sa tu budú tvoriť nové samostatné krajiny.

Vlajky strachu
Ide vlastne o pokračovanie Blízkeho východu, no tento krát sa zaoberáme vlajkami extrémistov, ako je Islamský štát, alebo Hamas. Autor sa snaží vysvetliť ako tieto frakcie zneužívajú moslimskú vieru a poukazuje  na kladné stránky Islamskej viery.

Na východ od raja
Ázia a jej vlajky. Pestrá kapitola. Nachádzajú sa tu štáty, ktoré podporujú komunizmus ako Čína a Severná Kórea, štáty, ktoré sa odtrhli od komunizmu, ako sú Turkmenistán a Uzbekistán, ale dozvedáme sa aj niečo o vlajkách Indie, Afganistánu a Pakistánu. Trošku viac priestoru dostáva Japonsko, štát, ktorý najmenej uznáva svoju symboliku na vlajke, v dôsledku ich konania počas 2. svetovej vojny.

Vlajky slobody
Presúvame sa do Afriky a tu sa nachádza najviac bývalých Európskych kolónií. Červenú, zlatú, zelenú a čiernu spopularizovala hlavne Etiópia, jedina africká krajina, ktorá odolala Európskym mocnostiam a zachovala si svoju slobodu. Etiópia sa stala vzorom mnoha Afrických krajín, ktoré si tieto farby potom privlasnili. Za popularitu farieb bojoval aj Garvey, ktorý sa pokúšal zjednotiť Africký národ. V závere sa rozoberá vlajka Juhoafrickej republiky, hlavne problémy z jej vznikom.

Vlajky revolúcie
Ide o vlajky Južnej a Strednej Ameriky. Najzaujímavejšia je Brazílska vlajka, ktorá si veľa ponechala od Portugalských pánov, no najviac sa autor venuje Panamskej vlajke, ktorá spôsobila spor s USA.

Dobrý, zlý a škaredý
Kapitola sa nezameriava na vlajky štátov, ale na rôzne organizácie. Preberá sa tu známa pirátska vlajka Jolly Roger, vlajky Červeného kríža, kde som netušil, že táto organizácia používa 3 rôzne vlajky. Nemôže chýbať vlajka OSN, či NATO a dokonca, pre mňa znova novinka, oficiálna Medzinárodná vlajka planéty Zem. Marshall zachádza ešte ďalej a zaoberá sa vlajkamy Olympiády, LGBT a nezvyčajnou Šachovnicovou vlajkou.

28.01.2020

Ja sa síce považujem za geografa, ale vlajky nedávam ani vizuálne. Po tejto knihe mám pocit, že vlajky už poznám (teda aspoň tie, ktoré v knihe sú). Veľmi ma bavilo čítať o jednotlivých vlajkách, čo znamenajú ich farby, symboly, aký príbeh je za ich vznikom. Čo mi na knihe vadilo, boli občasné chyby (asi) z nepozornosti. A druhá vec, ktorá mi vadila, je tá, že kniha je relatívne krátka. Brala by som príbehy o vlajkách viacerých štátov, lebo Tim píše vážne skvelo :).

07.01.2020

Kniha je určená všetkým tým, pre ktorých bola v škole geografia obľúbeným predmetom, najmä tej podskupine ľudí, ktorí mali záľubu učiť sa naspamäť vlajky štátov sveta (prípadne aj hlavné mestá), aby potom mohli ohurovať svojimi vedomosťami rodinných známych alebo kamarátov. Keďže rovnakým postihnutím som v detstve trpel aj ja, prečítanie knihy, ktorej hlavnými hrdinami sú vlajky, a to dokonca v slovenčine, bolo pre mňa milou povinnosťou. Edícia Civilizácia z vydavateľstva Premedia opäť raz nesklamala.

Pre mňa osobne sa dobrá kniha z oblasti literatúry faktu prejavuje aj tým, že je človek v priebehu jej čítania nútený často googliť. V prípade knihy Zomrieť pre vlajku bol počet zaujímavosti, o ktorých som sa chcel dozvedieť viac podrobností mimoriadne vysoký, preto som sa odvážil knihu otvárať iba na miestach s pokrytím WiFi signálu.

Na knihe ma trochu zaskočilo, že autor otvorene pridáva svoje politické komentáre na rôzne témy (Putin, Kadáffi, Kimovci atď.), ktoré však s hlavným poslaním knihy (vlajky) súviseli v niektorých prípadoch len okrajovo. To je podľa mňa aj dôvod relatívne nízkeho hodnotenia tejto knihy vo všeobecnosti. Na rozdiel od iných si nemyslím, že prezentovanie subjektívnych politických názorov v tomto type knihy znižujú jej faktografickú hodnotu ako celku. Veď samotný Marshall nikdy neprezentoval svoju knihu ako vedecko-odbornú publikáciu, ale ako populárno-náučný text. Na druhej strane v niektorých prípadoch autor používa iróniu a humor trochu nadmerne. U mňa osobne ma napríklad malé mínus za uťahovanie si z mojej obľúbenej vlajky Ugandy, ktorú prirovnal k obalu od cukríkov.

Jednou z mála slabých stránok knihy bolo zaradenie dvoch kapitol o nenárodných vlajkách. Tu si myslím, že oveľa zaujímavejšie ako vlajky strachu a vlajky medzinárodných organizácií by bolo uvedenie ďalších národných vlajok, ktoré boli v knihe opomenuté, ako sú vlajky Španielska, Belgicka, zakaukazkých, či pobaltských štátov (napr. taká vlajka Litvy sa svojim farebným prevedením hodí skôr do Afriky ako do Európy).

Neviem sa rozhodnúť medzi 4 a 5 hviezdičkami, nakoniec nedávam plné hodnotenie, ale to preto, že Marshallova kniha V zajatí geografie bola ešte o niečo lepšia.

Záverečný verdikt: 8,5/10