Zostať nažive a iné texty

23.09.2021

niekedy pred rokom som si túto knihu kúpil za pár drobných. začal som ju čítať a potom som ju prekladal z miesta na miesto a nakoniec s inými knihami dal do police... trištvrte roka som ju hľadal, aby som ju mohol dočítať:) a minule som len tak siahol do knižnice – a, aha ho!, bisťu, hľadaný Houellebecq sa našiel.
nie je to práve najvhodnejšie čítanie do vlaku, ale na druhej strane, opakovaným čítaním niektorých statí si človek môže aspoň čo-to zapamätať.
v prvom rade nie som presvedčený, že len depka, dezilúzia, chudoba, zima a svrab dokážu z obyčajného priemerného ľudka vyrobiť génia. nepopieram, mohlo sa to stať. kedysi dávno. dnes nie je problém najesť sa, obliecť sa a aj pod tým mostom je väčší komfort...
Houellebecq nijako neprekročil svoj tieň, stále je sarkastický, skeptický a ladený depresívne.
z celej knihy najlepšie?
Mŕtvi básnici nepíšu. Preto sa snaž zostať nažive (alebo tak nejak, knihu som už zasa kamsi založil:).

12.05.2018

Vytvorte v sebe hlboký odpor voči životu. Ten odpor je nevyhnutný pri akejkoľvek skutočnej umeleckej tvorbe. Je pravda, že niekedy sa vám život bude zdať ako neprístojná skúsenosť. Od odporu sa však nesmiete vzdialiť, musíte ho mať poruke - aj v prípade, ak ho nehodláte prejaviť.

Nepodliehajte pocitu, že musíte vymyslieť novú formu. Nové formy sa objavujú veľmi zriedka. Raz za storočie, aj to je veľa. A navyše s nimi neprichádzajú často ani veľkí básnici. Poézia nie je prácou s jazykom; nie zásadne. Za slová zodpovedá celá spoločnosť.

Poézia sa v skutočnosti nachádza na okraji artikulovaného jazyka.

Mŕtvy básnik nepíše, preto je dôležité zostať nažive.

Básnik je posvätným parazitom.

Nemajte strach zo šťastia; neexistuje.

Rešpektujte filozofov; nenapodobňujte ich; vaša cesta je, bohužiaľ, inde. Je neoddeliteľná od neurózy. Básnická a neurotická skúsenosť sú dvomi cestami, ktoré sa križujú, prepletajú a na konci obyčajne stretajú, a básnické črevo sa rozpustí v krvavom prílive neurózy. Ale nemáte na výber. Iná cesta neexistuje.

Každá spoločnosť má slabé miesta, rany. Položte prst na jednu z nich a silno pritlačte.
Rýpte sa v témach, o ktorých nikto nič nechce ani počuť. Hovorte o odvrátenej strane. Zaoberajte sa chorobou, agóniou, škaredosťou. Hovorte o smrti a o zabudnutí. O žiarlivosti, ľahostajnosti, frustrácii, nedostatku lásky. Buďte odporní, budete pravdiví.

Pravda je škandalózna. Avšak bez nej nič nemá cenu. Úprimná a naivná vízia sveta je už sama osebe majstrovským dielom. V porovnaní s ňou originalita nezaváži. Nezaoberajte sa ňou. Originalita sa tak či onak zrodí z kombinácie vašich nedostatkov.

Súčasná architektúra je funkčnou architektúrou; posledné otázky estetiky, ktoré sa jej týkali, vytesnila fráza: “Funkčné je nevyhnutne krásne.” Prekvapivé je, že príroda toto tvrdenie neustále vyvracia, pričom nás podnecuje vnímať krásu ako pomstu rozumu. Prírodné štruktúry a formy sú pre oko príjemné často preto, že neslúžia ničomu, nezodpovedajú žiadnemu z kritérií viditeľnej užitočnosti.