Zvíře, nadzvíře
Frank Westerman
Dějiny dvacátého století vyprávěné prostřednictvím neuvěřitelného příběhu koně – lipicána. Kniha Zvíře, nadzvíře, která jedinečně a strhujícím způsobem propojuje historické vyprávění a cestopis, je moderní bajkou, v níž čistokrevný kůň nakonec odhalí vady a nedokonalosti člověka.... celý text
Literatura světová Literatura faktu
Vydáno: 2012 , HostOriginální název:
Dier, bovendier, 2010
více info...
Přidat komentář
Zaujímavá kniha. Hviezdičku navyše dávam ako uznanie autorovi za to, koľko zdrojov pri tejto knihe preštudoval a spracoval.
Nečakala som, že kniha nás zavedie od koní, po šľachtiteľstvo, po Mendela od Poľska, Brna až ku Slovincom...Veľa informácií, veľa mixovania rôznych oblastí, ale o to pôsobivejší je objav, že všetko súvisí so všetkým. Hoci aj presuny a chov koní na pozadí politických zmien v Európe.
Výborné čítanie umocnilo osobné stretnutie a rozhovor s autorom pri jeho návšteve bratislavského festivalu BRaK.
Krasojízda, která přináší literární, historický i "koňácký" zážitek a nabízí dějiny zajímavým úhlem pohledu.
Tohle pro mě byla velice zajímavá kniha.
Náhodou jsem se procházela po knihkupectví zařeknutá, že si nic nekoupím, když jsem ji viděla a po přečtení anotace si ji pyšně nesla k pokladně. Jsem ráda, že jsem neodolala. Frank Westerman dal dohromady zajímavou výpověď o dvacátém století tím, že spojil vzpomínky na Conversana Primulu a historii lipicánů s genetickými pokusy a jinými událostmi té doby.
„Když se dotkneš lipicána, dotýkáš se dějin.“
Celkom ma prekvapilo, keď som sa dozvedela, že kniha je o koňoch (to mám za to, že nečítam anotácie), myslela som si, že bude mať niečo spoločné s rasizmom. Spočiatku som z toho bola teda trošku rozhodená, ale príbeh ma veľmi rýchlo chytil a to vlastne už hneď v úvode, ktorý nám zobrazuje útek nemeckého chovateľa z Poľska na konci druhej svetovej vojny. Autor potom plynule nadväzuje na svoje detstvo, v ktorom spoznal lásku ku koňom a hlavne k jednému – s menom Conversano Primula a snaží sa odhaliť jeho rodokmeň. Táto cesta má mnoho cestičiek, ktoré boli väčšinou zaujímavé a ako každá absyntovka, aj táto ma obohatila mnohými novými vedomosťami. Cestičky viedli od šľachtiteľstva, k Mendelovi, do Česka, do Slovinska a aj ku koncentračným táborom v bývalej Juhoslávii. Hlavne táto časť, súvisiaca s rozpadom Juhoslávie ma bavila asi najviac a bola pre mňa najprekvapujúcejšia. Ale celá kniha sa mi čítala veľmi dobre, je napísaná skutočne veľmi čtivo (čo ma pri literatúre faktu stále prekvapí :D) a naozaj ma bavila, veľmi som ocenila vsuvky hlavne o šľachtení. Avšak na rozdiel od mnohých iných kníh z tejto edície nemala na mňa taký „wau“ efekt a nezanechala nejaký hlbší dojem, ale rozhodne neľutujem, že som si ju prečítala.