Garik
diskuze u autorů
Klaun, pozér, lenivec, podvodník, megaloman, egomaniak a neskutočný pokrytec bez kúska hanby, ktorý dokázal zneužiť ľudskú vôľu a túžbu po duchovnom hľadaní a raste tak ako len málokto, aby si mohol dopriavať život v neuveriteľnom pohodlí a prepychu.
Tento (na prechodnú dobu) privandrovalec si vo svojom „učení“ neraz odporoval (vlastne sa zdá, že iba tak táral od buka do buka), ako ostatne vidno aj v citáciách jeho stupídnych odporúčaní. Ak už z neho aj náhodou vypadlo nejaké skutočné múdro, z vlastnej hlavy ho nemal.
Treba mu však priznať, že rozhodne vedel, ako si získať dušu (najmä) moderného západného človeka, človeka vyprázdneného, odrezaného od svojich duchovných koreňov, zbaveného viery predkov, obráteného do seba, utopeného v bezodnom individualizme, zameraného na uspokojovanie svojich potrieb a posadnutého sebazdokonaľovaním. Dokonca sa zdá, že sa tým, ako dokázal svojimi nezmyslami zblbnúť a ovládať ľudí, ohromne bavil.
Ako pravý sektár, prirodzene videl v náboženstvách svojich nechcených konkurentov, preto nie je nič zvláštne, že ich napádal a očierňoval. Čo však zaráža, bolo jeho primitívne chápanie, až absolútne nepochopenie náboženstiev. Aj z toho je jasné, že svoju sektu a celé svoje učenie chápal iba ako dokonalý biznis-projekt.
Je možno až zvláštne, ako jeho postoje k náboženstvu (zvlášť tomu inštitucionalizovanému), sexu, manželstvu, rodine, tradičným hodnotám Západu, pripomínajú tzv. kultúrny marxizmus. Možno aj tento „súzvuk s dobou“ mu dopomohol k tak výraznému úspechu? A zatiaľčo dôsledne praktizoval a hlásal „oslobodzovanie sa od hodnôt a svedomia“, čo bolo pre jeho prívržencov nesporne tiež veľmi príťažlivé, ich samých dôsledne oslobodzoval od ich majetkov.
Kiyosaki je iba ďalší finančný guru (v tom najhoršom význame tohto slova), ktorý predáva rady ako zbohatnúť.
Ďalší podvodník, ktorý sa rozhodol zarábať na nevzdelanosti a naivite, ale aj chamtivosti, čo najväčšieho počtu ľudí. Pritom v podstate nerobí nič iné než práve to, čo neustále vyčíta tým „bohatým a mocným“. Paradox? Irónia? Či skrytý výsmech všetkým, ktorí kupujú akékoľvek produkty jeho spoločnosti?
Ďalší šarlatán, ktorý ponúka miesto liečiva placebo. Niektorým z tých, čo si ho kúpia a užijú, prinesie aspoň dočasnú úľavu, nemnohým možno dokonca uzdravenie (o čom v tomto prípade vážne pochybujem). Väčšina však len prerobí – a oddiali naozaj účinnú liečbu, ak vôbec nejakú potrebuje.
Ďalší chytrák so sklonmi k megalománii, presvedčený, že pochopil svet. Pritom, ako sa zdá, nepochopil ani to najzákladnejšie z ekonómie, sociológie a psychológie a vychádza z úplne chybných premís, takže v skutočnosti nič neponúka, pretože jednoducho nemá čo ponúknuť. Alebo to, naopak, všetko pochopil až moc dobre a preto „predáva vzduch“ (či „deriváty svojich myšlienok“, ako tomu hovorí on).
Ďalší bezcharakterný egocentrik bez morálneho kompasu, ktorého jediným zmyslom života je hrabanie do vlastného vrecka a množenie svojho majetku na úkor všetkých, ktorí mu uveria, či si aspoň omylom kúpia niektorý z jeho produktov.
Romány Bernarda Cornwella síce pôsobia ako „oddychovky“, a vlastne nimi sú, no vďaka autorovej pedantnosti v príprave a štúdiu podkladov sa čitateľ pozvoľna oboznamuje aj so skutočnými historickými postavami a udalosťami (a to konkrétne aj v širších súvislostiach), v daných časových úsekoch s dejinami národov, krajín aj inštitúcií a tiež s dobovými reáliami. A povedal by som, že aj správanie a myslenie ľudí danej doby vie dobre vystihnúť. To všetko dáva mnohým autorovým dielam veľkú pridanú hodnotu. V súvislosti s tým, okrem samotného autorovho majstrovstva, oceňujem na jeho práci aj poctivosť, s ktorou v doslove každého svojho historického románu uvádza zdroje, z ktorých čerpal informácie a ktoré mu poslúžili ako podklady (dobové pramene, odborné práce), uvádza, či bol na miestach, ktoré opisuje (spravidla bol) a tiež pomerne obsiahle oboznámi čitateľa s tým, čo z diela si sám vymyslel a naopak, čo z uvedeného zodpovedá známym historickým udalostiam a spresní aj údaje o skutočných historických osobách vyskytujúcich sa na stránkach diela.
Bernard Cornwell je Pán Spisovateľ a aj keď sa nájdu čitatelia, podľa ktorých sú jeho romány naivné a na jedno kopyto, ja si myslím, že tomu tak vôbec nie je. Každopádne treba uznať, že tieto diela, z ktorých naprostá väčšina je súčasťou nejakej románovej série či ságy, sú neobyčajne čítavé a býva problémom sa od nich vôbec odtrhnúť.
A v neposlednom rade sa mi páči, že pri čítaní týchto Cornwellových románových diel neprenikám do mysle autora, ale do myslí postáv, ktorých dôveryhodnosť je priam úžasná.
Bernard Cornwell má medzi mojimi obľúbenými spisovateľmi svoje čestné miesto.
„Na počátku její mediální kariéry se jí jeden z přátel zeptal: „Copak nechápeš, jak výbušné jsou tvé výroky?“ „Výbušné?“ opáčila ironicky. „V zemi legální prostituce, drog, eutanazie a potratu? V Holandsku, kde se lidé běžně procházejí po pláži nazí, muži pláčí v televizi a papež je zesměšňován v hlavním programu? Ve společnosti obdivující spisovatele Gerarda Reve za fantazírování o pohlavním styku s oslicí, která má být metaforou boha? Jak mohou být v takovém kontextu mé výroky výbušné?“ Ale byly.“
(Douglas Murray: Podivná smrt Evropy)
Autori kalibru pána Herzána nezriedka odvádzajú v súčasnom urputnom boji proti všemožným hoaxom, fake news, konšpiračným teóriám a proti tzv. alternatíve lepšiu prácu než mainstreamové médiá, mnohé pravdy znalé a pravdu určujúce MNO a v pravde vyškolení štátni aparátčici.
Václav Klaus je – ako ekonóm, politik aj autor – osobou pre verejnosť značne kontroverznou a preto je vcelku pochopiteľné, že sa značná časť českej (ale aj slovenskej) spoločnosti necháva unášať silnou osobnou averziou vzťahujúcou sa aj na jeho publikačnú činnosť.
No samotný fakt, že V. K. je niekomu, nech už pre čokoľvek, nesympatický, ešte neznamená, že by už z princípu nemohol mať (hoci len občas a v niečom) pravdu. Pochopiteľne, tá časť spoločnosti (a čitateľov), ktorá autora nenávidí z ideologických dôvodov, sa s ním môže asi ťažko nejako stotožniť. Myslím si však, že čo sa týka mnohých jeho názorov prezentovaných v jeho dielach, bolo by predsa dobré odsunúť bokom spomínanú osobnú averziu (ktorá nie vždy pramení iba v samotnej osobnosti a činoch V. K., ale je často produktom pôsobenia médií) a venovať jeho náhľadu na celospoločenské problémy našej doby viac pozornosti.
Riaditeľka Múzea francúzskych dejín v Národnom archíve, spisovateľka a medzinárodne uznávaná historička.
