Naias
diskuze u autorů
Dedek82, prečítajte si v nápovede, aké knihy sem patria a budete mať odpoveď na svoju otázku. A ak nájdete knihu, ktorá podmienky spĺňa a nie je tu, môžete ju vložiť.
Nie som zainteresovaná, vaša tvorba je mi ľahostajná. Ani Lovecraftove diela nie sú moja šálka čaju. Len tá vaša vášnivá obhajoba a popieranie očividného už mi šli na nervy.
Dokazovanie je zbytočné, veď je to ako cez kopirák. A čo sa týka tej osobnej prestíže, také vysvetlenie by mi teda nenapadlo.
Neviem, kto založil profil robertpoch, ale ťažko to urobil kvôli škodeniu, pretože najprv vložil pochvalné komentáre s piatimi hviezdami. Len nedávno zmenil hodnotenie na odpad a pridal aj pár negatívnych komentárov. Čo tým sledoval, nebudem hádať. Čo sa týka poviedky Hrůzný věštec, je to jasná kópia Lovecraftovej poviedky Hrůzný stařec. Podobnost je príliš veľká, než aby mohla byť náhodná. Mimochodom, význam spojenia „má vůči mě osobní prestiž“ sa mi nepodarilo pochopiť.
Zamiokula, to by niekto musel tú sériu vytvoriť a knihy do nej pridať. Môžete sa do toho pustiť.
No vidíte, Karlos80, a to som si podľa vašich „nezaujatých“ príspevkov myslela, že slovo predsudky nemáte v slovníku.
S pánom Žarnayom som sa stretla na Slavcone, kde mal prednášku o slovenskej fantastike. Čakal, kým bude čas, aby začal prednášať, zatiaľ pozoroval, ako sa ľudia trúsia dnu. Pritom držal papier s ručne napísanými poznámkami, vytrhnutý z linajkového zošita, mne dôverne známeho zo školy. Miestnosť sa zapĺňala stále viac a on sa začal neveriaco obzerať. Potom podišiel k dvom dievčinám a povedal: „Tu bude slovenská fantastika.“ Dostal odpoveď: „My vieme.“ On proste nedokázal uveriť, že to množstvo ľudí prišlo na jeho prednášku. Táto spomienka ma dodnes rozosmieva a dojíma. Je taký milý a skromný. A je náš!
Opísať realitu tak, že vyznieva ako utópia, to je umenie. A James Herriot bol úžasný umelec.
Neskutočná zábava. Bill Watterson má môj nehynúci obdiv. Každý diel je úžasný, nedokážem pochopiť, kam na tie nápady chodí. Som veľmi rada, že mám Calvina doma a ešte radšej, že ho mám iba na papieri.
Keď som chodila do školy, mala som Štúra plné zuby, ale medzitým som vyrástla a teraz som veľmi rada, že toľko bojoval za mne taký drahý rodný jazyk. Za všetko, čo urobil pre slovenský národ, som mu hlboko vďačná.
Ja teda nie som kynológ (mám doma knihy o etológii, ale som samouk, súhlasím s nightlybirdovou predstavou kynológa), psa som mala len jedného a Frýbovej knihy milujem, ale čo tá vyvádzala so psami... Naučiť psa plniť základné povely predsa neznamená robiť z neho handru. Môj psík (nemecký špic, hnedý, prekrásny!) vedel poslúchať, no mal svoju hlavu. Nepchal sa na vedúce miesto v rodine, ani tupo nepočúval na slovo. Mám pocit, že Frýbová poznala len tieto dva extrémy a stredná zlatá cesta pre ňu neexistovala. Videla som na Dni polície, ako sú vycvičené policajné psy. Len som zírala. Ale tie toľkokrát spomínané vydrezírované onuce mi vôbec nepripomínali.
Z jej kníh mám najradšej Falošných hráčov, Den jako stvořený pro vážnou známost, Z neznámých důvodů, Připravte operační sál a Noc jako stvořená pro nevěru. Je ohromne zaujímavé nahliadnuť do sveta pre bežného človeka neznámeho, bárs je to aj depresívne – série Mafie a Polda. Je vidieť, že si s tým dala prácu a nie sú to len jej predstavy na hony vzdialené realite. Páči sa mi, že konzultuje s odborníkmi, hoci nie vždy ich počúva. Všetky jej knihy sú čtivé a zábavné, i keď niektoré postavy sú dosť šablónovité a tie kultivované majú do jednej jej vkus, či už ide o knihy, hudbu alebo politiku. Najradšej mám tie knihy, v ktorých nie sú psy (z jej názorov na ich výchovu sa mi otvára nôž vo vrecku) a deti (detto). Keď sa venuje psychológii postáv, a nie vysvetľovaniu svojich názorov na čokoľvek, výsledok je skvelý. Na Falošných hráčov a Den jako stvořený pro vážnou známost nedám dopustiť.
