Oplak diskuze u autorů

Jules Verne a Karl May, to je neoddeliteľná súčasť môjho detstva (stále sa neviem rozhodnúť, kto bol prvý a kto bol druhý).
Dovoľte mi pridať jednu perličku:
Otec vlastnil knihy Julesa Verna, z edície Mladé letá s papierovými prebalmi. Ja ako malý som s tými prebalmi nezaobchádzal práve úctivo a keď som mu do knižnice vracal môj milovaný titul Tajomný ostrov (viacnásobne čítaný), takmer ho "vystrelo". Nechápal som, ako sa niekto môže tak rozcítiť pre papierový obal.
Po rokoch som požičal priateľovi knihu. Bol som tak naivný a neopatrný, že aj s prebalom. Keď mi ju vracal a ja som videl, v ako je stave... Nuž, karma je zdarma. A tati, dnes už ti rozumiem.
Verneovky sa hrdo skvejú v mojej knižnici. Ozaj skvejú, pretože ich už radšej neberiem do ruky.
Ale späť k autorovi. Precestoval som s ním celý svet, zažil dobrodružstvá, občas ma poučoval tak, až som si myslel, že to neprežijem :D (naučil som sa trpezlivosti).
Medzi moje najobľúbenejšie knihy patria Tajomný ostrov, Dva roky prázdnin, Cesta okolo sveta za 80 dní, 15 - ročný kapitán, Tvrdohlavý Kéraban, Michail Strogov, Cesta do stredu zeme, Päť týždňov v balóne, mohol by som pokračovať ešte dlho...
Bolo to nádherné obohatenie detstva.
Ďakujem Vám p. Verne. Nič si nerobte z toho, že v r. 1872 nevyšiel Váš pokus dostať sa medzi tzv. Nesmrteľných - nestali ste sa členom Francúzskej akadémie. Lebo akademici "obyčajného autora kníh pre deti" medzi seba nepustili.
Lebo vedzte, že tých vtedajších akademikov pozná málokto. A Vás pozná celý svet.

Knihy Julesa Verna zbieram v slovenskom i českom jazyku (knihy vydané Albatrosom sú krásne). Niektoré diela mám zdvojené, dokonca strojené.

Pred pár rokmi bol u mňa na návšteve kolega. Veľmi ho udivili 'mayovky' v mojej knižnici. Potom sa usmial a povedal: ,,Som rád, že i ty máš temné tajomstvo. " :D
Ale nie, Karl May nie je moje temné tajomstvo.
Je to autor, ktorý sa vzpiera akémukoľvek racionálnemu hodnoteniu. Neviem ako, ale jeho knihy pôsobia na tú časť mozgu, kde som chlapec. A tak si dokážem jeho príbehy užiť aj v dospelosti, napriek ich naivite (a to značnej).
V detstve patrili medzi moje najobľúbenejšie knihy od autora tieto - Winnetou III, Syn Lovca medveďov a Duch Llana Estacada. Samozrejme, mal som obľúbené postavy: Hobble Franka a hadži Halefa Omara ben hadži Abul Abas ibn hadži Davuhd al Gosarah.
A trochu inšpirovaný Karlom Mayom som v trinástich napísal toto:

Indiáni

Indiáni.
Hrdinovia bez bázne a hany.
Hrdinovia chlapčenských hier a snov.
Z filmov a kníh kopa nezmyslov.
Bledé tváre bratajú sa s tými červenými,
Old Shatterhand a Winnetou
sú už bratmi pokrvnými.
Výmyslov tých hŕba celá,
pozakrýva mŕtve telá.

Je cenné,
ak poznáš indiánov skutočných.
No predsa niečo uchovaj si z detstva kníh.
Že priateľstvo, statočnosť a česť,
ešte i dnes dá sa zniesť.
Že nezradiť priateľa,
to znamená stále veľa.
Že nezradíš svoje slovo,
dal by boh, vždy tak by bolo.
Howgh.