barbora2863 komentáře u knih

** možné spoilery **
Asi nebudem veľmi originálna. Už dlho sa mi nestalo, že by som v podstate nevedela, čo ku knihe napísať, čo by ju vystihlo a nenapísala som k tomu celé litánie. Skôr mám z nej také rozporuplné pocity, že neviem, ku ktorým z nich sa mám prikloniť a ktoré pochovať.
Nemôžem povedať, že sa mi kniha nepáčila, ale zase z nej nie som "na větvy". Zlatý stred, môžem povedať. Ospevovaná je, že na tak mladú autorku - aké vyspelé písanie. Súhlasím, sčasti. Ale nemôžem si pomôcť... ja to napíšem, je to môj názor (ukameňujte ma, no!)

Na to, že to je kniha pre mládež, bola strašne pochmúrna, priam deprimujúca, najmä začiatok. Najprv si vravím, fajn, to bude asi z iného súdka, keď to takto začína.
Nevedela som sa cez to preniesť, aby mladé 16 ročné dievča po piatich (!) mesiacoch od tej "osudnej" udalosti v jej živote, takto žilo. Pardón, živorilo. Preboha! Byť celý deň zatvorená vo svojej izbe a stráviť ho ležaním v posteli? Utápaním sa v minulosti? Výčitkami? To vážne? Možno zo začiatku, to áno, dá sa to pochopiť, ale po takom čase, to si už musela v sebe trochu usporiadať... a to nechcem ani vravieť, koľko času za celú knihu v tej izbe Lucia strávila. Mňa osobne by medzi štyrmi stenami tak dlho a tak často, šiblo.
Keď už sa vybrala do školy, to som zase zírala. Že aká "hierarchia". Fíha. To ja som mala potom strašne nudnú školu, keď to teraz takto funguje. A jasné, Lucia to brala ako nutné zlo, tak sa rozhodne nezapadnúť, rovno vytŕčať z radu svojou "nenápadnosťou". Zase som bola na vážkach. Chce byť nenápadná, aby si ju nik nevšímal a dali jej všetci pokoj, a pritom hneď na seba upozorní, hoc len slovnou potýčkou, s najväčšími hviezdami školy.
A ešte jedna vec ma tam iritovala. Ten vzťah-nevzťah s matkou. Silná káva. Neverila som tomu. Na mňa to bolo až príliš surové, aj matka, aj ten Peter a všetko, čo sa v tej akože rodine, dialo.
Neverila som ani, že môžu 16 ročnú len tak, pre nejaké domnienky, vziať do väzby (?) nejdem pátrať v zákonoch, či je to možné, na to nemám chuť ani čas... ale len tak ju zobrať z domu od rodiča (matky) bez jej prítomnosti, stráviť tam celý deň ako... len tak? A nič viac?

Potom stretne Lukáša. A bum!
Spadlo to zrazu celé do kategórie román pre dievčatá.
Pozerám ako puk, že čo? Tak žiadny deprimujúci román o nespravodlivosti, nepochopení a výčitkách zožierajúcich jednu tínedžerskú dušu? Vážne!? Mám sa tešiť? :)
Lebo ako sa tí dvaja stretli, tak zrazu bolo všetko fajn, dobré, usmievavé a šťastné.
Usmievavý chlapec všetko zmenil. Ona predsa môže byť šťastná! A dovtedy kde spala? (uhm, v posteli vo svojej izbe predsa)

Nechcem pôsobiť, že chcem knihu zakopať pod čiernu zem (asi sa mi veľmi nedarí).
Páčil sa mi ten štýl, akým bola kniha písaná. Nečakala som to, priznávam sa. Vidieť, že autorka nielen hádže do wordu, čo jej napadne, ale že premýšľa. Nad životom. Rôznymi okolnosťami. Myšlienky, úvahy, ktorými bola kniha popretkávaná, sa mi vážne páčili, spravili mi čítanie príjemnejším. Občas som prestala čítať a tiež uvažovala spolu s tými riadkami, otáznikmi a tromi bodkami...
Boli tam myšlienky hodné zapísania si do notesa :) proste si ich len tak zaznačiť, lebo boli pekné.
Ku koncu mi ich prišlo až trochu veľa, ale prepáčila som im to.

Síce tam bolo ešte niekoľko okamihov či scén, ktoré som až tak neverila, ale je to kniha. Vymyslený príbeh, nie skutočná udalosť. Len občas mi prekáža, keď príbeh je zasadený do súčasného Slovenska (Košíc konkrétne) a sú tam veci, ktoré priam bijú do očí.
V podstate aj tá osudná udalosť, kvôli ktorej sa Lucia vrátila na Slovensko z Francúzska, napokon... ale čo, kašlať na to. Ale páčilo sa mi, ako boli vsadené to všetkého tie sny, robili príbeh trošku tajuplným.
A koniec?
Neutrálny. Podľa mňa trošku, trošičku sebecký zo strany Lucie.
Ale aj taký je život.
Lukáš z toho vyšiel trošku... biedne :)

Autorka píše sviežo, živo a predstavivosť teda má. Verím, že časom sa muchy vychytajú a hlavne nech píše ďalej. Debut bol príjemný.
Držím palce.

10.02.2016

3,5*

Myslím, že toto bolo bohovské prekvapenie. Najprv som bola v domnení, že to napísala americká autorka, až keď som si ju sem pridala pozerám, že česká?!
Ako nebola to dokonalosť sama, ale nesmierne som sa pri čítaní bavila, chlapský rozprávač sa často nevidí, a bolo to pre mňa takým osviežením, fakt... hlášky perfektné, myslím, že v slovenčine nemáme tak výstižný výraz, aký je v češtine - "křením se" :) lebo ja som sa křenila väčšinu knihy ako trafená...

17.01.2016

Objavila som novú srdcovú záležitosť, akosi mám na tie "anjeloviny" fakt slabosť :)

17.01.2016

Nemožno poprieť, že J. Lynn má štýl písania chytľavý a prudko návykový, keď raz začnete, už len čítate a čítate a... zrazu koniec.
V tejto knihe tomu nebolo inak, predsa mi však čosi chýbalo... či prekážalo? Neviem to s určitosťou povedať.
Príbeh sa drží v zabehnutých koľajniciach, kde nič asi neprekvapí, predsa len podobných príbehov, kde sú do seba zamilovaní dvaja najlepší priatelia - ona a on - len to pred sebou taja v snahe zachovania priateľstva, je napísaných na už mraky. Niektoré vytŕčajú (v dobrom), niektoré sa stratia medzi ostatnými.
Prípad "Jako led" je niekde medzi tým, ani neohúri, ani nenudí, taký neškodný zlatý stred.
Napriek všetkému mi tam chýbalo trošku toho humoru, na ktorý som si zvykla z inej autorkinej série. Príbeh je prepletený troškou napätia, ale už od začiatku som si správne tipla, kto za tým všetkým je, a mala som pravdu :) trošku krok vedľa, ale napriek tomu má kniha celkom bavila.

16.01.2016

3,5*

K prečítaniu ma nalákala najmä anotácia, "duchárske" príbehy ja celkom môžem, najmä keď ich čítam po nociach, to má svoje nezameniteľné čaro :)
Dostala som takú zmes tínedžerského románu (čo čakať, keď má hlavná hrdinka 15, všakže?) prepleteného občas fakt desivými detailami o duchoch a oživených mŕtvolách, až ma striaslo... ale fajn, páčilo sa mi, ako si to autorka premyslela, vymyslela, pomaličky odhaľovala čo, kde, s kým a ako a ešte si toho dosť nechala do pokračovania, takže na rozbeh fajn, Chloe mi nejako neprekážala a som úprimne zvedavá, čo sa bude diať! :)

16.01.2016

Som namäkko, totálne... myslela som, že dostanem opäť raz prerozprávanie presne toho istého len z Holderovho pohľadu, ale dostala som LEN Holderov príbeh. Krásny, neuveriteľný... páčilo sa mi to, autorka to pekne rozdelila, ale i spojila.

To písanie Less bolo niečo nádherné! Od chalana by som čosi také nečakala, fakt. Holder bol tak zvláštna postava, až bol úžasný. Keby naozaj niekde existoval, zamilovala by som sa tiež, ako Sky/ Hope.
A to na konci bola najkrajšia bodka :)

Beznádejná aj Stratená nádej sú jednoznačne tie najlepšie knihy, aké som kedy čítala.
Thank you Colleen ❤

P. S. to len autorka si môže robiť nenápadné promo vlastnej knihy v texte, hm? všimli ste si tiež Layken? ;-)

12.01.2016