barbora2863 komentáře u knih
Nemožno poprieť, že J. Lynn má štýl písania chytľavý a prudko návykový, keď raz začnete, už len čítate a čítate a... zrazu koniec.
V tejto knihe tomu nebolo inak, predsa mi však čosi chýbalo... či prekážalo? Neviem to s určitosťou povedať.
Príbeh sa drží v zabehnutých koľajniciach, kde nič asi neprekvapí, predsa len podobných príbehov, kde sú do seba zamilovaní dvaja najlepší priatelia - ona a on - len to pred sebou taja v snahe zachovania priateľstva, je napísaných na už mraky. Niektoré vytŕčajú (v dobrom), niektoré sa stratia medzi ostatnými.
Prípad "Jako led" je niekde medzi tým, ani neohúri, ani nenudí, taký neškodný zlatý stred.
Napriek všetkému mi tam chýbalo trošku toho humoru, na ktorý som si zvykla z inej autorkinej série. Príbeh je prepletený troškou napätia, ale už od začiatku som si správne tipla, kto za tým všetkým je, a mala som pravdu :) trošku krok vedľa, ale napriek tomu má kniha celkom bavila.
Veľmi zvláštna kniha, vážne neviem, či ju chváliť, či ju zadupať do zeme. Hmm...
Začiatok fajn, iný, keďže autorka hlavným hrdinom nadelila osud detí z náhradnej starostlivosti, potom zrazu bum! skĺzlo to do bežných koľají NA žánru... a ten záver?
Snaha o prekvapivé finále, len mne tam čosi nesedelo, vadilo, nepadla som z toho na zadok, skôr vo mne vyvstala otázka: to vážne?
Stále sa neviem rozhodnúť, čo si o tom myslieť... fakt.
Takú zvláštnu knihu som dlho nečítala.
3,5*
K prečítaniu ma nalákala najmä anotácia, "duchárske" príbehy ja celkom môžem, najmä keď ich čítam po nociach, to má svoje nezameniteľné čaro :)
Dostala som takú zmes tínedžerského románu (čo čakať, keď má hlavná hrdinka 15, všakže?) prepleteného občas fakt desivými detailami o duchoch a oživených mŕtvolách, až ma striaslo... ale fajn, páčilo sa mi, ako si to autorka premyslela, vymyslela, pomaličky odhaľovala čo, kde, s kým a ako a ešte si toho dosť nechala do pokračovania, takže na rozbeh fajn, Chloe mi nejako neprekážala a som úprimne zvedavá, čo sa bude diať! :)
Pokračovanie si tie 4* zaslúži, bavilo ma to viac, ako úvodná časť trilógie, aj keď tu bolo dosť hluchých a zbytočných úsekov, ale odpúšťam ich, lebo ten koniec... no ako fakt, neznášam takéto konce! Potom keď nemám pokračovanie, tak des!!! :)
V tejto časti sa dosť vecí zvrtlo, odhalilo, vyostrilo a aj prekvapilo (najmä Tori a Rae)... páčilo sa mi kecanie s Liz, ktorá už prijala nezvratné... a Derek sa mi páči čím ďalej viac, aj keď má svoje muchy :) som zvedavá, čo na záver vykreše autorka a ako to ešte zamotá, juch!
Som namäkko, totálne... myslela som, že dostanem opäť raz prerozprávanie presne toho istého len z Holderovho pohľadu, ale dostala som LEN Holderov príbeh. Krásny, neuveriteľný... páčilo sa mi to, autorka to pekne rozdelila, ale i spojila.
To písanie Less bolo niečo nádherné! Od chalana by som čosi také nečakala, fakt. Holder bol tak zvláštna postava, až bol úžasný. Keby naozaj niekde existoval, zamilovala by som sa tiež, ako Sky/ Hope.
A to na konci bola najkrajšia bodka :)
Beznádejná aj Stratená nádej sú jednoznačne tie najlepšie knihy, aké som kedy čítala.
Thank you Colleen ❤
P. S. to len autorka si môže robiť nenápadné promo vlastnej knihy v texte, hm? všimli ste si tiež Layken? ;-)
Začalo to sľubne, dokonca by som mohla povedať, že som bola nadšená. Predsa len láska medzi dvoma, čo spolu vyrastajú od plienok a sú najlepší kamaráti, až kým si neuvedomia, že je medzi nimi niečo viac, je vždy dobrý námet na príbeh.
Záleží potom, ako to všetko pokračuje, čo im autor vymyslí, ako to celé zamotá. V tejto fáze knihy by som ju hodnotila oveľa vyššie.
Aj to nešťastie ma dojalo, fakt, aj slzička mi vyšla, prežívala som to celé s Nell. Aj Coltona som brala, od pohrebu a aj potom tých pár kapitol.
A POTOM sa to celé pokazilo.
Čítam, čítam, zažmurkám, že čo??? Vraciam sa o pár stránok späť, či čítam stále tú istú knihu. Čítam! Nie som paranoik!
Ale... čo sa to sakra...
Scéna hodná účasti v "hambatom" filme... ako sorry, ja znesiem fakt dosť, čítala som už teda všeličo, ale toto nie, proste nie!
Všetko tým autorka pokazila, znechutila mi celú knihu, a vlastne od tej scény to šlo celé dole vodou.
Aj to, čo Nell páchala sama na sebe, bola silná káva, nemohla som sa cez to preniesť, nesedelo mi to tam. Chápem, že to, čo prežila, zanechá nejaké stopy a každý sa s tým vysporiada inak, ale toto...
A ten záver mi prišiel ako prilepený, akoby si autorka uvedomila: Ups, asi mám málo stránok!? A ten "bonusový text" na záver? Nerozumiem potrebe autorky napísať ich, načo preboha? Zbytočné, úplne zbytočné.
Moje počiatočné nadšenie bolo zmrazené na minimum, škoda, kniha mala potenciál, ale nie takýto... nie toto, čo s ňou autorka spravila.