Budly komentáře u knih
Na knihách (a zároveň aj filmoch) milujem, že to nie je ako bežný život. Síce, áno, je to ilúzia skutočného života. Reality. Ale stále je potrebná tá ilúzia. Všetko, na čo sa počas knihy spýtate, by malo byť aj vysvetlené. Menšie detaily, ktoré si nechávajú autori pre seba a chtivých čitateľov, na tie teraz nemyslím. Ale ak sa poviedka (či v inom prípade román, film) skončí tak, že niečo nesmierne podstatné, zostane otvorené, tak to je buď úplne geniálne, alebo podrazácke.
Ja som to brala ako podrazácke, spočiatku. Hnevala som sa na autora, prečo nám to, (čitateľom) robí? Drží nás v napätí, necháva priestor pre našu fantáziu? Veď koniec-koncov, nato sú knihy, pre rozširovanie fantázie. Ale, treba poznať hranice. No čím ďalej som to čítala a na absolútne každej poviedke som niečo takéto nachádzala, našla som v tom určité čaro, ktoré si ma celkom obstojne získalo.
Prišlo mi to, akoby niekto prepadol autorku po napísaní jednotky a povedal jej: "Tak toto teda nie! Tak to nemohlo skončiť!" A tak sa rozhodla, že to prepíše a napíše dvojku, ktorá je presne o tom istom, len tá hlúpa Paula ma iritovala ešte viac.
No ja som sa strašne nudila, kebyže počas čítanie neležím v nemocnici, tak by som sa na to riadne vykašľala, ale keď človek nemá nič lepšie po ruke...
Trocha ma to sklamalo, tak som sa na to tešila a napokon to bolo čo sa týka príbehu horšie ako obyčajné tenučké komiksy zakúpiteľné za dve eurá.
Netreba knihu odsudzovať preto, že to napísala slovenská autorka. A rovnako to neporovnávajte s Harrym Potterom, potom by sme už mohli takto porovnávať všetky fantasy knihy. Páči sa mi akým spôsobom je to napísané. Opisy miest sú také realistické, že si ich viem dokonale predstaviť. Kniha sa mi páčila hlavne preto, že to bolo pútavé a že to nebolo pritiahnuté za vlasy. Vymyslela si vlastný sve, sklbený s tým naším, vlastný spôsob mágie, trochu inovovaný, no aj tak veľmi zaujímavý. Proste pr(a)vé slovenské fantasy!
Nemôžem zaprieť to, že som sa potešila z toho že Deltora pokračuje, ale zároveň som si pomyslela: Čo tam che ešte preboha písať? A musím povedať, že mi to celé prišlo len akoby sa nedokázala rozlúčiť s dlhoročnými priateľmi, o ktorých písala. Tak si vymyslela ďalšie veci, po ktorých môžu pátrať. Niekto by jej mal prezradiť, že sa treba vedieť rozlúčiť s postavami.
Zaujímavá kniha od slovenskej autorky, zobrazovaná zaujímavým realistickým pohľadom. To malé aprílové dievča vyrástlo, dospelo a tak isto sa mi to zdá aj s knihou. Síce ani tá pred tým nebola zúfalo zamilovaná, ale táto ukazuje úskalia každodenného života a to, že to nie je také "peříčko" ako sa môže niekomu zdať.
Detektívky čítam preto, lebo som rada prekvapená. Zaskočená, aby som si mohla povedať - tak toto som vôbec nečakala! A práve pri tejto detektívke mi to prišlo až príliš jednoduché. Vraha som síce, neodhalila, ale ani len som sa o to nesnažila. Nezaskočilo ma to, skôr som si povedala, že to bol trápny pokus prekvapiť čitateľa, ale sklamalo to.
Nevedela som sa rozhodnúť medzi tromi, či dvomi hviezdičkami... Ale napokon, tri. Tri za rýchly spád, zaujímavý nápad (aj keď veľmi nešťastne spracovaný) a... Tretie pozitívum sa mi hľadá ťažšie, a asi ho ani nemá. Možno tá desivá atmosféra?
Príjemná tenučká kniha rozprávajúca takpovediac atypicky o histórií, či skôr mytológií. Akoby bola Penelope moderná žena a Odysseud obyčajný moderný chlap, minimálne tak mali vykreslené charaktery. No aby ste mali bližšiu predstavu - muž, ktorý je ďaleko odcestovaný, žena sama. Plus to celé odohrávajúce sa v starom príbehu, ktorý takmer každý pozná.
Jednoducho primitívna kniha, ktorá chce riešiť neprimitívne hodnoty. Otrasný nápad, už spracovaný v toľkých podobách tu je len zaobalený to tínedžerskej "lávstory" ktorá sa chce tváriť ako niečo iné, než to v skutočnosti je. Ale zároveň kniha patrí k tým ľahším knihám, ktorá vo vás nezanechá nič iné akurát tak znechutenie, že ste to vôbec kupovali.
Z celej trilógie to bolo najkomplikovanejšie, a najťažšie na čítanie. Ak sa vám jednotka zdala plná faktov, až tu uvidíte čo ten pojem vlastne znamená. Priznám sa, že občasne som sa v tom celom strácala, ale po polovici ma to konečne začalo baviť, ale to nie je niž moc.