DanielaSK komentáře u knih

Jediná kniha, ktorú som zo svojej knižnice od tohto autora nevyhodila (zdôvodním neskôr), pretože predsa len nepopierateľne zhromaždil fakty o našom významnom (ak nie najvýznamnejšom) Slovákovi, ktorý aj napriek svojmu krátkemu životu urobil viac ako hociktorý iný hej „Slovák“ bijúci sa do pŕs najmä po návšteve niektorého športového podujatia, opojený pár pohármi poldecákov a zabalený do slovenskej vlajky.
Tu by som trošku, s dovolením pánovi Mimirovi, oponovala v časti, kde autor až príliš často opisuje Štefánika ako načahoča ruky a pomaly ničnerobca, aj keď s odôvodnením jeho chorľavosti, čo mi prišlo dehonestujúce Štefánika a žiadneho Slováka, ktorý by si ho chcel brať za vzor, nie veľmi povzbudzujúce k národnej hrdosti. Aj keby to tak bolo, dalo sa to napísať raz, alebo inak v zmysle, že všetko čo prežil, čo robil, čo zažíval napriek nepriazni osudu, ho vykreovalo na osobu, na ktorú môžu byť Slováci len pyšní a nič iné, bez žiadneho ďalšieho ale... Mali sme práve v takejto knihe čítať na viacero potrebných nádychov, nie jedným dychom, o jeho obrovskom odhodlaní, nasadení na tú dobu, v ktorej žil. Ani si len neviem predstaviť, čo by MRŠ dokázal, keby mal dnešné možnosti.

K autorovi knihy, Jozef Banáš je nesporne majster slova, lebo cez jeho opis som sa pri čítaní jeho (hlavne ciest a duchovna opisujúcich) kníh ocitala na miestach spomínaných najmä v jeho „kódoch“, čo som mu aj osobne povedala na besede s ním ešte v roku 2018 v mojom rodnom meste, no...a potom prišiel Covid a jeho úbohá „odborná“ analýza a dôvody, pre ktoré ho on – otužilec nemôže dostať. Ak by som sa riadila jeho rozumom, možno tu už dnes nie som a ktovie, koľkí sa jeho slovami riadili a...., však aj jeho nakoniec zachránila jeho inteligentná dcéra Adelka,...no... a zaklincoval to u mňa jeho postoj a obhajoba práv Ruska, ktoré v 2022 napadlo Ukrajinu. Aj o tom som mu písala, že keď som ho videla na TA3 na strane tých dvoch ďalších nešťastníkov, že ľutujem, že som mu čo i len eurom, za knihy, ktoré som si od neho kedy kúpila, prispela na jeho vyššiu životnú úroveň. Nechcela som od neho odpovednú reakciu dostať, dostala som, no zahodila rovno do koša bez toho, že by som venovala už len štipky času na jej prečítanie.

Keď už takáto kniha vyšla a toľko námahy bolo urobené a času investovaného do zberu toľkých faktov po celej púti Štefánika, ja si práve myslím, že toto už, mala byť kronika vzoru vzorov, aby aj Slováci mali konečne v jednej knihe zozbierané črepinky, ktorých počet by však vystačil na polepenie jednej obrovskej busty slovenského štátnika, akým MRŠ bez pochyby bol a je. Aby aj Slováci konečne mali svoju a len svoju osobnosť.
Ešte k spomínanej besede. Po mojej otázke J. Banášovi, či by napísal aj nejaké pokračovanie, kde by však viac spomínal aj T. G. Masaryka, ktorý bol veľmi so Štefánikom prepojený vo svojej snahe o vzájomnú štátnosť, mi od neho letela vzduchom imaginárna facka, keď sa arogantne vyjadril, niečo v zmysle, že ten ma nezaujíma, o tom nech si píšu Česi. Kto vie, no prišlo mi, že ani o tom, že TGM bol polovičný Slovák, na čo treba byť riadne hrdý, nevie... Nevie, že so Štefánikom zachránili Slovákov pred úplnou maďarizácioum, nevie o jeho vrúcnom vzťahu k Slovensku, o tom, že bol členom spolku slovenských študentov Detvan, o....no mám za to, že by bolo o čom a jeho živote spojenom so slovenskou hrudou písať...