Gracian1964 komentáře u knih
Hurá, opäť dávam prvý komentár. Kniha ku mne prišla ako dar od priateľa, ktorý si ju omylom kúpil duplicitne. Pre mňa doteraz celkom neznámy autor. V tejto zbierke je vraj celá jeho tvorba, okrem románu Léto v Baden - Badenu. Poviedky rôzneho charakteru, niektoré kratšie, niektoré dlhšie, niektoré zaujímavé, iné už pomenej. Zvláštne je, že občas sa celá poviedka skladá prakticky len z jednej dlhočiznej vety, hm.... Trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som sa tým prehrýzol. Kvalitne napísané, o tom žiaden diskurz.
Mám za sebou už pomerne dosť kníh od Cornwella, ale táto ma bavila z nich najmenej, hm... Neviem, či sa pustím aj do pokračovaní, uvidíme. Zrejme to nebude hneď.
Smutná a pravdivá kniha. Som rád, že som si ju prečítal, mám veľké medzery v tomto autorovi, okrem Smiešnych lások a Sviatku bezvýznamnosti som pravdepodobne nečítal nič, mal by som to napraviť.
Dočítal som tretie pokračovanie príbehu o hľadaní grálu. Tušil som, kde sa nakoniec skrýval, ale nepoviem. Páčilo sa mi to.
Táto druhá časť sa mi páčila hádam aj viac, než Lučištník. Ocitneme sa na jeseň roku 1346 v Anglicku, potom v roku 1347 v Bretani či v Normandii, dokonca poplávame loďou. Paráda, siaham po Kacírke dychtivo.
Je to čosi podobné, ako Azincourt, myslím rovnaká štruktúra, len odohrávajúca sa o niečo skôr. Zato však vôbec nie zlé, pútavé a kvalitne napísané.
Ako tak čítam predchádzajúce komentáre, som v rozpakoch. Že by to bolo tým, že som čítal slovenský preklad? Možno by to chcelo mrknúť sa na ten český, neviem. Mňa táto kniha neskutočne iritovala, ledva som dokázal vyčkať do konca. V skutočnosti ale asi neviem, čo si mám o nej myslieť, prikláňam sa k názoru, že je to riadna zlátanina. Osudy všetkých zúčastnených mi boli celkom ukradnuté. Oceňujem ten nápad. Český preklad asi zháňať nebudem, som rád, že to už mám za sebou. Pravdepodobne som nebol cieľová skupina pre tento druh literatúry.
Ešte to nikto nestihol prečítať? Tak hor sa nadol, pánové, tohle je pecka! A vraj sa to dá chápať či vysvetľovať rôznymi spôsobmi a hľadať za tým rôzne významy. Nuž si vyberte. Čítajte!!!
Po krátkej pauze prišla z knižnice aj tretia časť. Prečítal som ju rýchlo, dej zaujímavý, ale s tým som počítal. Obdivujem autora, ako to dokázal celé vymyslieť, všetky tie mená, rody, vzťahy, prepojenia, spojenectvá, manželstvá a tak ďalej. Už sa to ani nesnažím sledovať a rozpletať, len čítam.... Dúfam, že k štvrtej časti sa dostanem skôr, než zabudnem, čo bolo v tretej.
Celkom dobre napísané. Zaujalo ma, že niektoré prípady mali trochu iný priebeh než v televíznom seriály. Menovite Koniec posledného strelca, White Lines, Hrdelní pře. Vynechal som niečo? Bavilo ma to a čítalo sa to rýchlo.
Pomerne dobré čítanie, dozvedel som sa opäť niečo nové. Plný počet som nedal kvôli niekoľkým nepresnostiam, týkajúcich sa atentátu. Hneď prvá veta - Bol krásny slnečný deň. V skutočnosti bolo zamračené, takže Valčík nemohol dávať signál zrkadielkom, a je sporné, či tam Valčík vôbec bol. Druhá nepresnosť, parašutisti si zákrutu v Libni nemohli vyhliadnuť v "únoru", keďže Heydrich vtedy býval ešte na Hrade, do Panenských Břežan sa presťahovali až na Veľkú noc. A tretia nepresnosť, pri zásahu 18 júna 1942 v kostole boli hore na hliadke Opálka, Kubiš a Bublík, nie Švarc. To sú len tie nepresnosti, ktoré som si všimol, možno ich je tam viac, neviem.
Prvý diel si už dobre nepamätám. Sám vojak v poli som čítal veľmi dávno, ale tuším sa mi páčil. Či bol lepší alebo horší ako druhý diel, posúdiť teda neviem. Tu sa Gončarenko nachádza po skončení vojny, ocitne sa najprv v zajateckom tábore pre nemeckých vojakov, potom v Španielsku v škole špiónov, agentov, diverzantov a iných živlov, kde pôsobí ako vychovávateľ, inštruktor. Jasné, že pod krycím menom Fred Schulz, nikto netuší, že je sovietsky agent. Nuž, je to dobré, na to, že to napísal sovietsky čelovek, mimoriadne dobre napísané a pomerne zasvätené, pokiaľ môžem amatérsky zhodnotiť. Ideovú linku nechajme bokom, celkom logicky v nej sú Rusi tí dobrí a ostatní tí zlí. Inak by to asi nemohlo vyjsť do tlače. Tretí diel asi zháňať nebudem, i keď by ma zaujímalo, ako story skončí. Ale ak sa mi nejakým nedopatrením dostane do rúk, určite si ho prečítam.
Knihu som čítal v slovenskom preklade z roku 1964. Harryho už trochu poznám, prečítal som Hodinu mŕtvych očí, Kejklířa a tuším Tigra zo Šangri La. Harry bol východonemecký komunista, čo mu odpúšťam. Písal celkom slušne, ak si odmyslíte občas tú boľševickú otravnú agitku. V tejto knihe som sa prvých 50 strán trápil, dokonca som to chcel odložiť, ale potom sa Harry akosi dostal do správneho tempa, chytil sa, ako sa vraví a dostal to do obrátok. Začalo to byť zaujímavé a pútavé, nuž mi nečinilo problémy dočítať to. Ide o príbeh z konca Druhej svetovej vojny, z poľských Beskýd. Železniční robotníci, poliaci i nemci, vzťahy medzi nimi, konflikty, nedôvera, láska, odboj, partizáni. Páčilo sa mi to veru.
Kniha požičaná z knižnice. Našťastie. Jedinú hviezdičku dávam za tému. Cestovanie v čase. Kniha je buď zle alebo odfláknuto preložená, alebo zle napísaná. Ale mám tiché podozrenie, že je zle napísaná. Ani preklad ma nenadchol, práve naopak. Táto téma sa dala spracovať omnoho lepšie a zaujímavejšie, to by sa jej však musel chopiť iný majster. Napríklad taký King, to by sme videli tú jízdu, ha. Štvali ma také drobnosti, napríklad ten 10 ročný chlapec - sirota Thomas. Ako by mohol v súčasnosti taký chlapec fungovať, sám a nikto by sa oňho nezaujímal? Žiadna sociálka, polícia, nič? Každému to bolo jedno? Tak to bola úplná blbosť a autor to nedomyslel. A potom ma pobavila zmienka o pištoli Luger Parabellum, patriaca hrdinovmu otcovi, pokazená, ktorú si Ein sám opravil. No, možno bol Ein technicky zdatný, čo pochybujem, ako bývalý poisťovák. Tá pištoľ je zložitá, komplikovaná a drahá na výrobu. Ein by ju podľa mňa nedokázal ani rozobrať, nieto ešte opraviť. Takže som sa dosť pobavil. Čudujem sa, že kniha tu má pomerne vysoké hodnotenia. Zlátanina.
Aj druhý diel Prašiny som prečítal v kníhkupectve Artfórum pri káve a pri pive, pekne postupne. Páčilo sa mi to, a keď tak čítam komentáre podo mnou, možno majú pravdu v tom, že prvý diel bol lepší. Ale istý si tým veľmi nie som.
Ide o detektívku, odohrávajúcu sa od posledného dňa v roku 1865 a nasledujúci rok 1866. Detektív Leopold Durman pátra po sériovom vrahovi. Odohráva sa to v Prahe, ale aj v Paríži a Mexiku. Vcelku zábavné čítanie. Nie som si istý, čo si mám o tom celom myslieť. Či to autor myslel vážne alebo ide o bohapustú paródiu. Skôr sa prikláňam k druhej možnosti. Ale napriek tomu prečítanie tejto knihy nepokladám za stratený čas.
Kniha kúpená v antikvariáte. Možno by som túto knihu nechal nepovšimnutú, nebyť toho, že kedysi v mladosti som si prečítal Hodinu mŕtvych očí a tá ma výrazne oslovila. Nuž ale Kejklíř je iný prípad. Autor bol kovaný východonemecký komunista a to je v tejto próze aj cítiť. Jedná sa tu o ruského spisovateľa Vetrova, ktorého predobrazom je Alexander Solžeňycin. CIA vyšle do ZSSR ženu, ktorá má tohto Vetrova riadiť a navádzať, aby vytrval vo svojej činnosti, útočnom písaní proti komunistickému režimu a tým dopomohol k ideologickému podrývaniu tohto zriadenia, keďže vojenské riešenie nie je aktuálne a nemalo by efekt. CIA to však zariadila tak umne, že Catherine ani netuší, že za tým stojí táto americká tajná služba. Vetrov, teda Solžeňycin je tu vykreslený ako totálny idiot, kretén a fašista, amorálna kreatúra. Možno to v skutočnosti nebol dokonalý človek, ale neverím, že by bol až taká sviňa a chrapúň. Takže kto si chce túto knihu prečítať, nech počíta s týmto ideologickým masírovaním mozgu. ZSSR je tu vykreslený ako hotový raj na zemi, kde sa síce v minulosti udiali nejaké chyby a krivdy, ale to je minulosť a teraz je to už fakt dokonalé. Nuž tak. Napísané je to ale vskutku skvele a číta sa to samé.
Nie som fanúšik tohto autora, ale považoval som za potrebné, aby som sa s jeho tvorbou oboznámil. Cítiť z nej dobu, v ktorej texty vznikali. Niektoré poviedky ma zaujali viac, iné menej, podaktoré ma vyslovene nudili a otravovali, ledva som čakal, kedy sa skončia. Mám rád žáner, ale skôr písaný súčasnejšími spisovateľmi, s modernejším jazykom a dynamickejším štýlom.
Na obálke tejto knihy je napísané, že je to najlepší Houllebecov román....ale to bolo v roku 1994, odvtedy podľa mňa (a nielen) napísal lepšie veci. Ale aj napriek tomu sa mi to páčilo, je to typický Houllebec, či jak sa to meno vlastne píše, ha... A, pravda, bolo to krátke, skoro až jednohubka....
Ja som v nič nedúfal, fantasy veľmi často nečítam, toto by som skôr nazval také steam fantasy, hm... Chvíľu sa mi to zdalo dosť bizarné, potom som si buď zvykol, alebo to bizarné byť prestalo. Myslím, že sa mi to páčilo, aj keď si nie som istý, či sa budem obzerať po druhej a tretej časti, ak ich preložia.... Je to pomerne dobre napísané. Prečítal som to za pár dní a celkom sa pri tom bavil.