Gracian1964 komentáře u knih

Knihu som čítal v slovenskom preklade z roku 1964. Harryho už trochu poznám, prečítal som Hodinu mŕtvych očí, Kejklířa a tuším Tigra zo Šangri La. Harry bol východonemecký komunista, čo mu odpúšťam. Písal celkom slušne, ak si odmyslíte občas tú boľševickú otravnú agitku. V tejto knihe som sa prvých 50 strán trápil, dokonca som to chcel odložiť, ale potom sa Harry akosi dostal do správneho tempa, chytil sa, ako sa vraví a dostal to do obrátok. Začalo to byť zaujímavé a pútavé, nuž mi nečinilo problémy dočítať to. Ide o príbeh z konca Druhej svetovej vojny, z poľských Beskýd. Železniční robotníci, poliaci i nemci, vzťahy medzi nimi, konflikty, nedôvera, láska, odboj, partizáni. Páčilo sa mi to veru.

2 25.06.2020

Kniha požičaná z knižnice. Našťastie. Jedinú hviezdičku dávam za tému. Cestovanie v čase. Kniha je buď zle alebo odfláknuto preložená, alebo zle napísaná. Ale mám tiché podozrenie, že je zle napísaná. Ani preklad ma nenadchol, práve naopak. Táto téma sa dala spracovať omnoho lepšie a zaujímavejšie, to by sa jej však musel chopiť iný majster. Napríklad taký King, to by sme videli tú jízdu, ha. Štvali ma také drobnosti, napríklad ten 10 ročný chlapec - sirota Thomas. Ako by mohol v súčasnosti taký chlapec fungovať, sám a nikto by sa oňho nezaujímal? Žiadna sociálka, polícia, nič? Každému to bolo jedno? Tak to bola úplná blbosť a autor to nedomyslel. A potom ma pobavila zmienka o pištoli Luger Parabellum, patriaca hrdinovmu otcovi, pokazená, ktorú si Ein sám opravil. No, možno bol Ein technicky zdatný, čo pochybujem, ako bývalý poisťovák. Tá pištoľ je zložitá, komplikovaná a drahá na výrobu. Ein by ju podľa mňa nedokázal ani rozobrať, nieto ešte opraviť. Takže som sa dosť pobavil. Čudujem sa, že kniha tu má pomerne vysoké hodnotenia. Zlátanina.

2 27.05.2020

Aj druhý diel Prašiny som prečítal v kníhkupectve Artfórum pri káve a pri pive, pekne postupne. Páčilo sa mi to, a keď tak čítam komentáre podo mnou, možno majú pravdu v tom, že prvý diel bol lepší. Ale istý si tým veľmi nie som.

2 07.03.2020

Ide o detektívku, odohrávajúcu sa od posledného dňa v roku 1865 a nasledujúci rok 1866. Detektív Leopold Durman pátra po sériovom vrahovi. Odohráva sa to v Prahe, ale aj v Paríži a Mexiku. Vcelku zábavné čítanie. Nie som si istý, čo si mám o tom celom myslieť. Či to autor myslel vážne alebo ide o bohapustú paródiu. Skôr sa prikláňam k druhej možnosti. Ale napriek tomu prečítanie tejto knihy nepokladám za stratený čas.

2 14.02.2020

Kniha kúpená v antikvariáte. Možno by som túto knihu nechal nepovšimnutú, nebyť toho, že kedysi v mladosti som si prečítal Hodinu mŕtvych očí a tá ma výrazne oslovila. Nuž ale Kejklíř je iný prípad. Autor bol kovaný východonemecký komunista a to je v tejto próze aj cítiť. Jedná sa tu o ruského spisovateľa Vetrova, ktorého predobrazom je Alexander Solžeňycin. CIA vyšle do ZSSR ženu, ktorá má tohto Vetrova riadiť a navádzať, aby vytrval vo svojej činnosti, útočnom písaní proti komunistickému režimu a tým dopomohol k ideologickému podrývaniu tohto zriadenia, keďže vojenské riešenie nie je aktuálne a nemalo by efekt. CIA to však zariadila tak umne, že Catherine ani netuší, že za tým stojí táto americká tajná služba. Vetrov, teda Solžeňycin je tu vykreslený ako totálny idiot, kretén a fašista, amorálna kreatúra. Možno to v skutočnosti nebol dokonalý človek, ale neverím, že by bol až taká sviňa a chrapúň. Takže kto si chce túto knihu prečítať, nech počíta s týmto ideologickým masírovaním mozgu. ZSSR je tu vykreslený ako hotový raj na zemi, kde sa síce v minulosti udiali nejaké chyby a krivdy, ale to je minulosť a teraz je to už fakt dokonalé. Nuž tak. Napísané je to ale vskutku skvele a číta sa to samé.

2 12.01.2020

Nie som fanúšik tohto autora, ale považoval som za potrebné, aby som sa s jeho tvorbou oboznámil. Cítiť z nej dobu, v ktorej texty vznikali. Niektoré poviedky ma zaujali viac, iné menej, podaktoré ma vyslovene nudili a otravovali, ledva som čakal, kedy sa skončia. Mám rád žáner, ale skôr písaný súčasnejšími spisovateľmi, s modernejším jazykom a dynamickejším štýlom.

2 11.12.2019

Na obálke tejto knihy je napísané, že je to najlepší Houllebecov román....ale to bolo v roku 1994, odvtedy podľa mňa (a nielen) napísal lepšie veci. Ale aj napriek tomu sa mi to páčilo, je to typický Houllebec, či jak sa to meno vlastne píše, ha... A, pravda, bolo to krátke, skoro až jednohubka....

2 23.11.2019

Ja som v nič nedúfal, fantasy veľmi často nečítam, toto by som skôr nazval také steam fantasy, hm... Chvíľu sa mi to zdalo dosť bizarné, potom som si buď zvykol, alebo to bizarné byť prestalo. Myslím, že sa mi to páčilo, aj keď si nie som istý, či sa budem obzerať po druhej a tretej časti, ak ich preložia.... Je to pomerne dobre napísané. Prečítal som to za pár dní a celkom sa pri tom bavil.

2 14.11.2019

Napriek tomu, že to vyzerá na hrubú knihu, mám pocit, že klame telom, ha. Ktosi písal, že je to zbytočne dlhé. Nesúhlasím, bárs by to bolo ešte dlhšie. Prečítané rýchlo, spokojnosť maximálna. Detektívka na najvyššej úrovni, excelentné. Teším sa na ďalší príbeh, dúfam, že bude rovnako hrubý, ba priam aj hrubší.

2 13.10.2019

Opäť raz prvý koment. Verím, že pribudnú aj ďalšie a budú pozitívne. Zistil som, že môj 21 ročný syn Andrej začal písať príbeh o zombíkoch, nuž mi napadlo ho inšpirovať, dozvedel som sa o tejto slovenskej knihe, ktorej dej sa skoro celý odohráva na Slovensku, a kúpil ju. Najprv si ju teda prečítal on a potom aj ja. Vravel, že nie je márna. A ja vravím, že je dobrá. Čítal som ju opatrne, čakajúc, že keďže sa jedná o takzvanú brakovú žánrovú tvorbu, bude tomu zodpovedať aj forma. Ktorá je však na počudovanie a veľmi milé prekvapenie celkom obstojná. Nuž čo, je to vskutku veľmi slušne napísané, som milo prekvapený. Jediná hnidopišská pripomienka, pitevňa a patológia sa podľa mňa nebudú nachádzať v suteréne policajnej stanice, ktorá je navyše ešte umiestnená do stredu mesta, ale to naozaj len tak na okraj. Inak palec hore.

2 06.09.2019

Tiež som mal spočiatku nutkanie odložiť to, ale vytrval som a ono sa to neskôr poddalo. Vtiahlo ma to do deja. Treba si samozrejme zvyknúť na archaický jazyk a na spôsob písania, akým sa tu autor prezentuje. Plus uvedomiť si, že ide o gotický román so strašidelnými prvkami, kombinovaný s romantickými prvkami a dobrodružstvom. Keď som sa dostal do autorovho rytmu a štýlu, šlo to. Celkom som si to užil.

2 23.08.2019

Taktiež moje prvé stretnutie s touto autorkou. Som tak trochu na rozpakoch, či sa jedná o čistú detektívku, alebo kratší román s detektívnou zápletkou, ale to je vlastne jedno. Celkom sa mi to páčilo, neviem, či sa pustím do ďalších kníh tejto dámy, rozhodne si ich nemienim kupovať, zas až tak ma nenadchli, ale keď na ne narazím vo verejnej knižnici, určite po nich siahnem. Možno....

2 10.08.2019

Dočítané pred chvíľkou. Nie som si istý, či by som mal tak skoro písať komentár, ale radšej ho napíšem, lebo neskôr sa k nemu nemusím dostať. Mini románik má svoju atmosféru starého sveta, bezmenný unavený čašník, odmietajúci moderné technológie a záplavu chaotických informácií, sarkasticky sa baviaci na prítomných snoboch, pritom sa tak trošku túži na nich podobať.

2 01.06.2019

Nuž, dobré to bolo, o tom žádná. Toto bola tuším moja tretia kniha od Giordana, tie predchádzajúce ma nesklamali a ani Požierači neba nie. Pútavý príbeh skupinky mladých ľudí, lásky, drámy, tragédie, nedorozumenia, nenávisť, túžba, ekologickí aktivisti, smrť i zrodenie.

2 17.05.2019

Hurá, opäť stíham prvý komentár. A nebude veru negatívny. Naopak, bude mocne pozitívny. Veľmi seriózne, dôveryhodné a dôkladné. Myslím, že som konečne s uspokojením uveril, že Hitler fakt zomrel 30. apríla po 14,30 vo svojom bunkri. Takže žiadne senzačné odhalenia konšpirátorského charakteru, ale seriózny vedecký prístup. Vrelo odporúčam všetkým, ktorí sa o danú problematiku zaujímajú.

2 30.03.2019

Akosi som si už zvykol na prvé komentáre, tak tu je ďalší z nich: Niekdajší rajc je preč, kamsi sa stratil. To sa stáva. A čo má byť? Ani my už nie sme niekdajší. Musíme si jednoducho nájsť nové rajce, keď nie inde, tak na prázdnom bielom plafóne. Všetko sa raz pominie. Večný je iba Šabľový tanec Arama Chačaturjana.

2 18.03.2019

Keď už som prečítal takmer všetko dostupné i menej dostupné od Roberta Bolana, považoval som za správne prečítať si aj Chilské nokturno. Aj som tak učinil, bisťu. Krátka knižka, treba sa pri čítaní občas viac sústrediť, ale fajn zážitok, však veď Roberto bol majster nad majstrov. No, tu ide o akúsi spoveď kňaza a zároveň básnika i literárneho kritika na smrteľnej posteli. Mňa to bavilo a nepovažoval by som za správne dať tomu menej ako plný počet. A tak teda mrskám do placu päť hviezd. Škoda ho, kluka jednoho chilského. Mohol toho spáchať ešte oveľa viac, viac, viac.....

2 11.02.2019

Trvalo mi skoro 50 strán, kým som sa naladil na autorovu frekvenciu. Chvíľu som mal aj pokušenie odložiť to, ale dobre, že som to nespravil. Skvelá kniha, taká kronika jednej rodiny od tridsiatych rokov po súčasnosť, plus osudy blízkych i menej blízkych postáv....veľmi zaujímavé a pútavé čítanie. Každé hodiny v tom dome ukazujú iný čas.

2 07.01.2019

Rozhodoval som sa medzi troma a štyrmi hviezdičkami, napokon som tam predsa len bachol štyri, sral to pes, hm... Marťana som nečítal, len videl, takže nemôžem posúdiť, či je lepší alebo horší než Artemis. Viem určite, že knihu by som si nikdy nekúpil, ale keď som na ňu natrafil v knižnici, nemohol som ju nechať len tak nepovšimnutú. Začal som ju čítať v práci a príliš ma nechytila, keby som bol doma a mám náhradnú knihu, asi ju hneď odložím, ale nemal som žiadnu inú, tak som pokračoval v čítaní. A ono ma to po chvíli vtiahlo do deja, začalo to byť zaujímavejšie, dynamickejšie a napínavé ako guma v trenkách, alebo ako podprsenka? Ale to už asi príliš preháňam, že? Som spokojný, že som to dal a nebolo to zlé, treba to hlavne čítať ako autentickú výpoveď 27 ročnej Jazz... Dobre, končím tento pomerne pozitívny report a ostávam s pozdravom Práci česť a robote POKOJ!!!

2 13.12.2018

I keď autor tvrdí, že tento Plantov životopis nie je autorizovaný, nič mu to neuberá na kvalite. Nie som nejaký veľký fanúšik Zepelínov, ale mám tú kapelu rád, aj niektoré sólovky pána Roberta... Dozvedel som sa mnoho zaujímavých a podnetných informácií a bol som spokojný.

2 24.11.2018