jackiebobcek komentáře u knih
Spolčení hlupců považujem za najlepšiu knihu, ktorú som kedy čítal (nech mi to odpustia iní moji obľúbení a zväčša už nebohí autori) a keď narazím na komentár čitateľa, ktorému sa kniha nepáčila ako ZDÔVODŇUJE, prečo sa mu nepáčila, vždy sa pousmejem a pomyslím si, že je nás na tomto svete priveľa...
Len zriedka je pokračovanie prvej knihy lepšie, ale v tomto prípade to platí. Pokračovanie knihy "Prekliate pobrežie" hýri vtipom, exotikou, tajomstvom a dobrodružstvom. Sú tu sympatickí hrdinovia a krásná mladá žena v ťažkostiach. A Turecký Sultán sa tu prekonáva vo vynaliezavosti.
Vydarená Rejtővská variácia knihy "Dvanásť stoličiek" (Dvanáct křesel) od Iľfa a Petrova. Podobnosť som objavil po rokoch po prečítaní knižky ukrajinských autorov. Myslím, že ženské postavy autora sú v jeho knihách nádherné.
Aj keď v príbehu ide o objasnenie záhady vylúpeného trezoru, odohráva sa tu večný súboj starých (konzervatívnych) a mladých (pojašených), ktorý asi nikdy neskončí. A možno je to dobre.
Atraktívne prostredie francúzskej légie, rozpálená Sahara, mladý sympatický (trochu naivný) dobrosrdečný hrdina, krásna mladá neznáma žena, tajomstvo, intrigy, nebezpeční zločinci. To všetko popretkávané nádhernými vtipnými dialógmi a autorovými popismi vynikajúco navodzujúcimi atmosféru.
Jedna z mojich najobľúbenejších a najčítanejších kníh.
Pre mňa veľmi milé prekvapenie. Len nedávno som narazil na tohto spisovateľa, ktorý je zároveň mojim rodákom a napriek tomu, že rovnako ako on žijem väčšinu svojho života mimo svojho rodného mesta, nedám dopustiť na Košice. O to väčší pôžitok mi priniesli poviedky o rodnom meste a jeho obyvateľoch z čias už minulých. Paradoxné je, že som sa dostal k dielu svojho rodáka cez český preklad, ktorý považujem za zbytočný, keďže existoval slovenský originál. A naše jazyky sú naozaj veľmi blízke.
Veľmi milé a príjemné prekvapenie na rozdiel od rôznych napodobenín a históriou osvojených a upravených textov (Rozprávok tisíc a jednej noci alebo Kroniky sedmi mudrců). Spočiatku som sa obával indických názvosloví, ale bola to len moja neznalosť a po chvíľke som očarene sledoval poučné príbehy zo starých čias...
Nádherná kniha z čias môjho detstva. Vďaka nej som sa aj ja priamo zúčastnil Hannibalovho pochodu na Rím. Živo si spomínam ako som ju po večeroch čítal vo svojej izbe pri svetle nočnej lampy a zabudol na svet okolo. Kto knihu nepozná, hor sa do knižníc a antikvariátov.
Sympatické rozprávanie z čias, keď neboli mobilné telefóny, počítače, televízia, keď veľkou vymoženosťou, ba doslova čertovinou bol "velocipéd". Napriek takémuto pokroku autor nezriedka s láskou spomína na staré dobré časy, keď návšteva hosťa bola spoločenská udalosť...
Veľmi pekné a vtipné čítanie a mnoho krásnych postrehov, nápadov a vtipných hlášok... Ľudia majú stále tie isté problémy a vlastnosti nehľadiac na storočia, či tisícročia a ani vedecký pokrok to neovlyvní... Veľmi ma pobavila zmienka o tom ako sa povie kôň po holandsky...
Posledný zo série dobrodružno-humorných a rozpustilých románov s postavou kapitána Špinavého Freda. Opäť sa tu stretneme s Ušiakom Jimmym a najmä s nezabudnuteľným pánom Wagnerom.
Asi to nie je tak humorný príbeh ako iné romány od tohto autora, ale príjemne sa to číta. Je tu záhada, dobrodružstvo, exotické exteriéry a nakoniec aj šťastné a veselé zakončenie.
Rejtővská variácia knihy Marka Twaina "Princ a žobrák" v krásnom námorníckom podaní plnom dobrodružstva a humoru. Kto nepozná Ušiaka Jimmyho - titulnú postavu románu - má čo ľutovať.
Knihu som po rokoch zháňania objavil v jednom antikvariáte a s veľkou chuťou som sa do nej začítal. Veľmi sa mi páčili obidve ženské postavy románu.
Vždy keď čítam túto knihu tak by som chcel a zároveň nechcel byť hlavným hrdinom. Množstvo nádherne komických situácií, ktoré hrdina rieši za pochodu: nedostatok šiat, spánku a jedla, prebytok ľudí, čo sa ho snažia dolapiť alebo mu ublížiť, záhada strateného zošita, karanténa.
Moja prvá prečítaná kniha od Jenő Rejtő, vďaka ktorej som si nevšímal krásne prázdninové počasie vonku. Nádherne vtipný príbeh mladého Ivana Gorčeva a jeho nezabudnuteľného a výstredného tajomníka pána Vaneka, ktorí sa neustále dostávajú do problémov kvôli záhadnému autu, o ktoré javí záujem podozrivá skupina indivíduí.
Veľmi príjemné prekvapenie, ktoré mi pripravila táto knižka z mojej knižnice. Až ma to hreje pri srdci, že som si to kedysi SÁM našiel v ponuke jedného antikvariátu a že som mal taký dobrý nos...
Moja prvá kniha, ktorú si v pamäti vybavujem. Knihu som dostal skôr ako som vedel čítať - na rozlúčku s materskou školou, takže trvalo niekoľko mesiacov, kým som si ju vedel prečítať. Ale veľmi živo si pamätám ako som si ešte v ten deň v materskej škole na dvore prezeral knihu a hlavne obrázky v nej. Ako dieťaťu sa mi veľmi páčila - dojem si stále pamätám, aj čo-to z príbehu, ale aké to bude po rokoch, keď si ju znovu prečítam? Len akosi málo sa o nej vie, keď chodím dnes po antikvariátoch a knižniciach...
Po rokoch som opäť siahol po diele Stephena Cranea, ktorého tvorba sa mi veľmi páči, a ani po rokoch sa na tom nič nezmenilo. Škoda, že zomrel taký mladý. Vrelo odporúčam všetkým, čo majú radi zaujímavú literatúru.
Málo zaujímavá pblikácia, asi len z historického hľadiska, plná rozhovorov, ale málo informácií zo zákulisia a atmosféry podujatia. Možno sa tu veľmi prejavilo normalizačné ovzdušie.