Jonny333 komentáře u knih

(SPOILER) Pripájam sa ku komentujúcim, ktorí prirovnávajú Šifru dos Santosa k Danovi Brownovi, konkrétne k jeho knihe Pôvod. Osobne som sa vlastne k dos Santosovi dostal práve po prečítaní Browna, keď som navnadený hľadal na nete odporúčania na príbeh z rovnakého cesta. Takže tu máme veľmi podobného hlavného hrdinu, krásnu ženu po jeho boku, postupné rozpletanie záhady, cestovanie po zaujímavých destináciách s nepriateľmi v pätách. Kým Brown bol o dosť intenzívnejší, presvedčivejší, rozumej lepší, v deji, akčnosti a asi aj v exotike jednotlivých prostredí, dos Santos mi to všetko vynahradil v myšlienkovej rovine. Samotná záhada vyzerá na začiatku vcelku jasne a máme navonok čistý obraz, o aké nebezpečenstvo sa jedná. Postupne sa však veci menia, do hry vstupujú všetky veľké náboženstvá, život, veda, vesmír... Informácie prichádzajú plynulo vo forme nesmierne zaujímavých rozhovorov, a aj keď sa v nich dostaneme naozaj na všetky smery veľmi ďaleko v čase aj priestore, neprišlo mi nič nejasné, nepochopiteľné. Naopak, o čo menej máme možno v deji a jeho kvalite, o to viac dostávame v pointe a spôsobe, akým je vysvetlená. Autor si dal pozor, aby sme všetko čo najlepšie zachytili, a tak hlbšie pochopili, prijali a vstrebali finále. Normálne si viem dobre predstaviť, že by to celé nemuselo byť vôbec zabalené v tomto dobrodružnom kabáte, ale jednoducho v kvalitnej eseji. Vrátim sa ešte k porovnaniu s Brownovým Pôvodom, lebo aj samotná podstata záhady je prakticky tá istá. Kým nás však Brown vo svojej knihe poslal do zatratenia večnej entropie, dos Santos šiel oveľa oveľa ďalej a ponúkol inteligentný a povzbudzujúci pohľad na naše miesto vo vesmíre.

1 14.12.2021

Pohar naplneny do polovice
Kniha, s ktorou som sa (pouzijem prisilne slovo) stotoznil preto, lebo hlavny hrdina je moj vrstovnik. Do obdobia skoncenia vysokej skoly som sa v nom celkom vedel najst. Tiez zaujimavy namet marketingovo podchyteny uz v nazve a v popise. Neukonceny skoro-zivotopis jedneho cloveka a jeho kamosky Smrtky. Vlastne kamosa Smrtonosa, len toto pomenovanie som vstrebal az od polovice knihy. A tym by som asi skoncil s pozitivami. Akoby ostalo toto dielo niekde na polceste k mojmu plnohodnotnemu osobnemu uznaniu a chvale. Nieco ako kvalitny trailer k blockbusteru, ktory ma este len prist. Prave preto sa to lahko cita. Stranky ubiehaju a ja na kazdej dalsej marne cakam poctive zahryznutie do emocii, napatia, zvratov, cohokolvek, co ma rozvibruje. Som nenalezite narocny? Je to vobec kniha pre mna? Dostal som ju ako dar k narodeninam, a tak trosku si preto narokujem, ze aj je, hoci mi nesadla. Mozte brat aj moje 3 hviezdy ako relevantne hodnotenie, no asi sa priklonte skor k vacsine, ktora dala tych hviezd zatial v priemere viac.

12.04.2019