LenaDonan komentáře u knih
Čo strana, to ďalšia zo slovných periel. Rozsiahly román plný odvahy, patriotizmu, záškodnickej roboty (veľmi kvalitnej ;-) a nevídanej múdrosti. Možno trošku tendenčný, na niektorých miestach, ale v tomto prípade to absolútne nevadilo. Ďalším plusom je, že takou beletristickou, neencyklopedistickou formou sa dá čo-to dozvedieť o druhej svetovej vojne.
Ja vlastne nemám, čo vytknúť. Charakter hlavnej postavy mi neskutočne imponoval, zaslúžil si môj obdiv. Ostatní ľudia, objavujúci sa na stranách - tých teda bolo - neboli sfušované.
Autor namiešal brilatný, historicky presný, špionážny koktail.
PS: Príbeh síce má pokračovanie (celkovo 3 časti), ale prvý román sa skončil uzavreto, tým pádom nezaväzuje čitateľa siahať po ďalších častiach.
Prisám vačku, jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala. Nemá síce príliš umelecké sklony, ale je písaná úžasne perspektívnym spôsobom s ľudským nadhľadom a hlavne, uveriteľne vizionársky (zvlášť tie paralely s dnešným svetom sú takmer ako kolom do oka). Nemožno mu uprieť ani kus idealizmu, ale myslím, že uskutočniteľného, len pre dnešného skeptického človeka trošku nepochopiteľného. Inak nemám slov.
Mister Gončarenko sa akosi vplýžil do mojej topky najlepších charakterov, resp. postáv. Inak, stále obdivujem Doľd-Mychajlykov štýl písania. V knihe nenájdeme ani za mak priamej akcie, ale on dokáže vybrúsiť napätie aj zo vzduchu!! Stále drží a drží... a drží, kým nie je ozajstný koniec. Ešteže je aj posledná časť.
Záhada pre mňa. Prečo autor využíva toľko pátosu pre niečo, čo si zasluhuje jednoduchosť a priamosť? Príbeh sám o sebe je priamočiarý, aj keď sa takým zdať nemusí, keďže je na ňom/v ňom toľký nános faktov (nie nutne pravdivých). Musí sa uznať autorovi jeho jedinečnosť v rešeršovaní, v tom je excelentný. A tiež presvedčivý v pokladaní svojej pravdy.
Z môjho pohľadu by každá kniha mala byť nositeľom nejakej pravdy. V tomto prípade je zahalená v toľkom ´truste´... ale stojí za pozornosť, má opodstatnenosť (SPOILER možný):
"Od križiackych výprav cez inkvizíciu po americkú politiku - meno Ježiš sa zneužívalo ako spojenec vo všelijakých mocenských zápasoch. Od začiatku času nevedomci vždy kričali najhlasnejšie, zhromažďovali nič netušiace davy a nútili ich robiť, čo im prikázali. Obhajovali svoje pozemské túžby citovaním Písma, ktoré nechápali. Oslavovali svoju netoleranciu ako dôkaz svojich presvedčení." str. 364
"Priatelia moji, nechápte ma zle, naši predkova boli hlboko nábožní ľudia, boli však deisti - ľudia, ktorí verili v Boha, ale univerzálnym a nepredpojatým spôsobom. Jediný náboženský ideál, ktorý presadzovali, bola náboženská sloboda." str. 449
"Tí, čo sú najschopnejší šíriť múdrosť, sa musia zničiť. Chaosu pomáhala rásť nevedomosť ľudstva. Temnotu, ktorá očakávala Mal´akha, živila neprítomnosť Svetla na svete." str. 504
"Ako náboženstvo urobilo zo seba mýto do neba..." str. 540
"Malé mysle vždy útočili proti tomu, čomu nerozumejú. Sú tí, čo tvoria... a tí, čo búrajú." str. 552
Doteraz som sa DB zastávala. Po prečítaní tejto knihy už si nie som taká istá. Buď sa zmenilo niečo v jeho podávaní, alebo som zmenila postoj ja. Zvlášť, keď som nemohla uveriť, že do konca zostáva ešte 100 strán... a ja už som videla koniec.
Na margo slovenského prekladu poviem toľko. Slovenskí prekladatelia (skôr tí novší, modernejší, kapitalistickejší, vytvarovaní doterajším dopytom - škoda toho) majú záľubu v "obrovských" slovách, ktoré celkom hatia výsledný efekt, ktorý nakoniec pôsobí lacnejšie, ako by mal a slovo tvárnosť textu hádam ani nepoznajú. Toľko k môjmu pozorovaniu. Ako vraví už veterán medzi prekladateľmi, Pavel Branko - parafrázujem: "prekladateľ slúži knihe a autorovi, nie kniha a autor prekladateľovi!" A tak, nevymýšľam si, čo tam nie je a ak to tam je, tak to ďakujem pekne - neprosím!
Kniha písaná s citom. Skrátka a dobre vidieť, že ju písal niekto pre to, že chce a nie preto, že musí... Obsahuje vtipom nabité dialógy, šarm - nielen banditský a pekný literárny jazyk.
Prekvapia silní ľudia/hrdinovia v ťažkých podmienkach, ich vôľa činí riadky krajšími.
Po ťažkopádnych pokusoch napísať niečo svieže (knihy, ktoré som v poslednom čase prelúskala), je toto radosť čítať. Ako sa vraví, zhrnuté a podčiarknuté: kniha podľa môjho gusta.
S istým srdečným bôľom opúšťam trilógiu o čiernom mágovi poslednou jeho časťou, aspoň naoko. Trilógia má sequel (dokonca aj prequel), takže sa s hlavnými, či vedľajšími účinkujúcimi nelúčim nadlho. V každom prípade, vrchol trojice bol presne takou čerešničkou, akú si zaslúži každý čitateľ. Len mi je ľúto, ako autorka naložila s osudom môjho obľúbenca, z toho sa človek ešte dlho spamätáva...
Moja babka by povedala: blbina... Ja vravím: tak dobrú knihu som nečítala už hodne dlho. Dokonca je lepšia ako prvá časť a tá rozhodne nepatrila k nijak slabým. Najkrajšie na knihe, príbehu (ktorý normálne žije a dýcha!!) je, že človek nikdy nevie, čo bude nasledovať, ako sa vyvinú vzťahy medzi tak skvelými postavami (Dorrien, Sonea, Akkarin). Osviežujúcim prvkom sa stala práve nová postava Dorriena, ktorá vedela toľkokrát rozosmiať, ale aj trošku špekulovať mysľou :)
V skratke, v dlhom časovom rozpätí je toto jediná kniha, ktorá ma nútila čítať do hlbokej noci.
„Ale dnes budou taseny zbraně, Dannyle. My Elyňané shledáváme slova ostřejšími než meče. A nezašpiní to tolik nábytek.“
Urobiť z romantiky kroniku sa nepodarí len tak hocikomu. Mám rada históriu, dokonca pretavenú do fiction sféry, ale toto... by som ani pri najlepšej vôli nemohla dobre hodnotiť. Chýbala logickosť a nepovrchnosť. Okrem toho to bolo patetické, rozvláčne, neohrabané, neuveriteľné s prehnaným počtom strán. Grahamová/Drakeová už nevedela čo od rozkoše. Stále dookola to isté (čo sa týka "vývoja" vzťahu ústrednej dvojice). Skrátka, ak by som porovnávala, čo sa v tomto prípade dá (rovnaké prostredie, čas, takmer totožné postavy...), tak to Woodiwissovej Popolu vo vetre nesiaha ani po päty. Ja dokonca ani neviem vymenovať nejaký superlatív. Možno autorkina apelácia na môj útlocit, ktorý prechovávam voči deťom a prehľadná chronológia bojov, ale... nie, skrátka nie.
Sofistikovaných 475 strán, ktoré hoci neboli vždy akčné v pravom slova zmysle, priniesli akčnosť a podnetnosť do môjho myslenia tým, ako ladne a pôvabne môže byť napísaná kniha, a tým sa v záplave všakovakého knižného polotovaru preplaviť až k cieľovej skupine.
Krásny pocit čítať o takmer bezvýznamnom človeku, ktorý v sebe skrýva ohromný potenciál a dáva na frak niekomu, kto má vážnosť široko-ďaleko po svete. Okrem toho je každá postava do jednej vykreslená so zmyslom pre potrebný a funkčný detail a nejedna z nich sa derie aj pod kožu; príbeh proporčne vystavaný, aby mal hlavu a pätu, dialógy si nelámali krky a človek potom nemá dôvod krčiť nos nad nezmyselnosťami, nelogickosťami a má pocit, že tie postavy ozaj žijú... na papieri :)
Vskutku brilantné. Čo mu chýba v hovorenom prejave, to bohato kompenzuje svojím "písacím" umením. Plasticky, zreteľne, zaujímavo, neostýchavo a popravde tak nedokonalo dokonale, že je ťažko mu niečo vytknúť. Pri ňom sa posúvajú osobné preferencie do závratných výšok a šírok. Hubbardovi zdar!
Veliká slabota po obsahovej stránky, tak aj po formálnej, resp. čo to bolo vlastne za žáner?? Bez gradácie, hoci tam je nejeden mŕtvy a bez hĺbky. Niečo ako "plochozem" (nie tá Prachettova, bože uchovaj!), škoda, že bez humoru. Knihe dávam 1.5 *.
Krásny prerod z podriadenosti do úplnej efektívnosti bytia... B-)
Skvelé čítanie pre kohokoľvek. Dej je zasadený do novinárskeho prostredia, ale celkové ladenie je zamerané skôr na ľudské charaktery a na to, ako sa dokážu vysporiadať sami so sebou a s okolnosťami minulými, tak ako aj prítomnými...
Dobrá správa je, že autorka sa môže prekonať v ďalších dielach (ktoré už vyšli, ale ja som ich ešte nečítala), ale zlá správa je, že pre mňa je táto kniha tak trošku sklamanie, moje očakávania boli trošku vyššie. V kocke, udialo sa v knihe ozaj mnoho vecí, ale ako keby si len na málo z nich dala záležať. Pre mňa najväčšie mínusy: ja-rozprávanie hlavnej postavy (a jej niekedy nemiestne násilné ironické poznámky), rozvláčnosť textu, poslabšia pútavosť napínavých častí, jazyková skladba. Ale... s postavou Ryšada vkráčala do deja silná osobnosť (cca. 250 strana), dynamickejšie úseky a celkovo zaujímavejší vývoj deja. 3,5*
Nie je mi úplne jasné, prečo toto vydanie má len 344 strán, hoci originál má cca. 500. Dúfam, že sa tým príbehu neublížilo.
Slabota, to teda hej. Čo sa týka dialógov (ako naznačil kolega podo mnou), vykreslenia postáv a celková zápletka... zapletená z horúcich vlákien zle rozpletená. Na akčné vecičky s meničmi tu máme iných "borcov".
Vlci, zase tí vlci.
Stievfaterová predostiera a preplieta životy osudovo rozdielnej dvojice Sama, zastupujúceho ríšu vlkov, a Grace. Napriek tomu medzi nimi vzbĺkne náklonnosť prerastajúca ešte v niečo hlbšie. Znie to jednoducho, ale nabaľujú sa problémy, a to nielen medzi párikom mladých tínedžerov. Predmetom sváru je práve odlišnosť medzi nimi a z toho vyplývajúce situácie. Objavia sa aj výstižné analýzy dospievania súčasnej mládeže, opis ukážkovo neschopných rodičov a aj posolstvo poukazujúce na dôležitosť vzdelania bez akejkoľvek istoty do budúcnosti.
Príbeh by zniesol skrátenie, skoncentrovať ho tak, aby bol hutnejší a tým aj prijateľnejší, lebo skutočná akcia je príliš ďaleko od začiatku, aj keď to je asi najmenší problém. Ak si niečo zapamätáte, tak jedine to, že veľa umeleckých prostriedkov, svetoborné vykreslenie postáv a majstrovské metafory veru nenájdete, skôr naopak, a okrem toho, neujde vám ani podobnosť s mnohými inými knihami.
Hovorí sa jednoduchosť nadovšetko, ale v tomto prípade sa s jednoduchosťou mrhalo. Od bestsellera by človek očakával niečo viac, nejakú kreativitu, novosť a originalitu v podaní. Z menovaného nenájdete ani jedno. Len zhrýzajúcu priemernosť, až vám je ľúto. Práve preto je kniha ideálna skôr na jedno použitie.
Krásna obálka... Plus, veľa prešľapov, viac, ako by si táto kniha žiadala, ale... Kvitujem pirátsku tematiku. Držala sa celkom neromantickej predstavy o pirátoch, čo sa cení. Lenže pri vykresľovaní postáv tak trošku (dosť) urobila "chyby".
Napr. postavy. Ostali akési nevyhranené - podaktoré. A ani situácie si niekedy veľa nepopýtali z prehľadnosti. O niektorých dialógoch ani nevravím, lebo by ma rozbolela hlava (ako často bolela ich). Ale, boli aj súce pasáže, nevynímajúc skoro poslednú, ktoré stáli za to a ktoré trošku kompenzovali nedostatky rozsypané po ceste. Skrátka a dobre. Kniha nie je určená všetkým, už len žánrovo. A ja osobne som dosť sklamaná.
Príbeh, ktorý odkrýva postupne sa meniacu nenávisť. Zo zášte, medzi tak od seba odlišujúcimi sa ľuďmi, sa stáva pochopenie a z pochopenia ešte čosi viac. Za iných okolností možno nepredstaviteľné a spoločnosťou neprijateľné sa v ojedinelom rozpoložení stáva uskutočniteľným. Ukazuje tiež nielen vývoj postoja, ale až prerod osobnosti - okolnosti dokážu zmeniť a z udusaného jadra ukrytého niekde v hĺbke sa stáva celok.
Klasike sa vymaňuje už len v tom, že sa dej prenáša do Číny (r. 1842), do jej skutočných reálií, hmatateľnej dobovej zášti proti kolonizátorom a aj spôsobom rozprávania. Takmer denníkový spôsob preniknutý cestopisnými črtami s poskromnými, ale zato účelnými dialógmi sa stávame svedkami dobrodružnej cesty s neistým koncom. Cez hlavnú postavu sa prelúskame aj k otázkam o právach žien, k prežitiu v neistých a drsných podmienkach (aké je to v dúpäti zmijí?) a o vysporiadaní sa s minulosťou.
Obálka možno evokuje v potenciálnom čitateľovi, že ide o prehnane sladkasté ponímanie konceptu, ale dalo by sa povedať, že až opak je pravdou. Vecnosť, nerozvláčnosť a precíznosť tomu dopomáhajú, aj keď sa na mnohých miestach stretáme s nevyvrátiteľným, či nenápadným vtipom ;-)
Skrátka je to kniha s mnohovrstvovým presahom a odporúčam ju.