lusila komentáře u knih
Táto kniha, napriek veľkej reklame, ma nenadchla. Občas vtipné a občas nudné pasáže, po jej prečítaní, netúžim vidieť filmové spracovanie.Ešte dobre, že som si ju len vypožičala z knižnice.
Vtipné a poučné zároveň. Príbehy z praxe záchranára zaujali, na konci každého malý komentár ohľadom príznakov choroby, čo robiť, kedy volať záchranku a kedy to nie je potrebné. Zaujal ma aj projekt Krajina záchrancov a bezplatný e-learningový kurz základnej prvej pomoci.
Nádherná kniha. Smutné osudy žien, mužov a detí popretkávané poetickými obrazmi.
Tak toto sa mi nečítalo dobre. Mala som pocit, že čítam reportáž a nie román.
Kým som neprečítala túto knihu, ani som netušila koľko manipulačných techník existuje...
Zábavný príbeh svojrázneho detektíva Tragáčika a muža z liečebne, ktorý verí, že je mimozemšťan.
Chápem, prečo tento autor vyvolal senzáciu. Aj prečo zbohatol písaním takýchto kníh.
Ale nepodarilo sa mu neprotirečiť si v texte. Taktiež myšlienka, že okolitý svet nie je reálny, je podľa mňa, pritiahnutá za vlasy. Človek musí jednoducho v niečo veriť, optimizmus pomáha, je však potrebné rozlišiť ilúziu a svoje skutočné schopnosti. Pamätám sa na takú hru, keď som bola malá, písali sme si želania na papier a potom sme si ich dávali pod vankúš.
Knihu hodnotím ako priemernú kriminálku, námet zaujímavý, aj to pátranie po Kvízmajstrovi ma bavilo, len si myslím, že autor použil veľa prázdnych dialógov, ktoré odbiehali od témy a to ma dosť rušilo pri čítaní.
Zbierka poviedok M. Zimkovej ma preniesla do inej doby. Bola som na besede tejto autorky , je to milá a skromná dáma, ktorá priznáva, že sa na svet pozerá inak. Sfilmovaná poviedka Pásla kone na betone je vlastne legendou.
Kleopatra- čarodejnica, alebo prezieravá panovníčka? Stala sa múzou Shakespeara, obdivovaná a preklínaná zároveň. Napriek tomu jej skutočný život ostáva opradený záhadou naďalej. Spáchala by samovraždu, ak by jej milenec Marcus Antonius nezomrel?
K cieľavedomej a tak sebavedomej žene ako bola Kleopatra sa mi samovražda zo straty milovaného muža nehodí. Ale ktovie...
Možno to bola jej jediná slabosť, ktorú neschovala.
V tejto knihe som objavila množstvo informácií, autorka si skutočne dala záležať na objektivite a zostala nestranná.
Prečítala som celú sériu, každá kniha bola zaujímavá, aj keď som sa nedozvedela nič nové.
Prečítala som celú sériu, každá kniha bola zaujímavá, aj keď som sa nedozvedela nič nové.
Na konci románu nájdete list autora adresovaný T. Bragovi, v ktorom opisuje svoje dielo. Ako sám E. de Queiroz píše- Ja, úbohý, nikdy nebudem ako božský Balzac alebo veľký Flaubert ... Nebojte sa, vážený pán E. de Queiroz , ja Vás s nimi porovnávať nebudem....
Bratanec Bazilio je román o buržoáznej spoločnosti v Portugalsku, v čase, keď som ešte nežila , preto neoplývam znalosťou, ako sa v tej dobe žilo. O to s väčšou zvedavosťou som sa doňho začítala. Každý román má svoju hlavnú postavu, v tomto prípade sú však dve. Ako názov sám napovedá, ide o ľahtikárskeho Bazilia a jeho sesternicu Luizu. Luiza je stelesnením dokonalej manželky banského inžiniera, dobre vyzerajúca, jemná, so záľubou v hudbe a literatúre, keby...
Kedže sa nejedná o rozprávku o Popoluške, autor Luize pridal trochu rebélie/ nie je veriaca/ a ľahkomyseľnosti / rada sa oddáva snívaniu o lepšom živote a veľkej láske/.
A tak sa stane to, čo sa stať nemá, Luiza podľahne zvádzaniu bratranca Bazilia
a stáva sa terčom ohovárania susedov a rukojemníčkou slúžky Juliany, starej mrzutej dievky. Najlepšia priateľka Luizy je vydatá, výstredná Leopoldína, ktorá sa netají svojimi milencami, úplny opak Luizy. Autor rád vykresľuje kontrast, medzi jednotlivými postavami, je tu úspešný banský inžinier, manžel Luizy, aj neúspešný talentovaný lekár Juliao, svätuškárka dona Felicidade, o náboženstvo sa nezaujímajúca Luiza, panovačná slúžka Juliana a milá, úslužná slúžka Joanna,
ľahtikár Bazilio a seriózny rodinný priateľ Sebastiao.
Kontrastom je aj fakt, že páni sa radi stretávajú na spoločných večeriach a snívajú o zmene v krajine, ale pripíjajú si slovami- nech žije kráľovská rodina.
Celý roman na mňa pôsobil predsa len ako rozprávka, krehko. Na konci Luiza umiera na neznámu horúčku, podľa lekára, horúčku z dôvodu zatajovania tajomstva. Zrejme preto, aby taká nehoráznosť ako je cudzoložstvo, bolo potrestané.
Do románu napísaného formou denníka som sa rada začítala každý deň. Désireé bola odmalička inteligentná a rodena diplomatka, to, že sa nevydala za Napoleona jej neuškodilo, skôr naopak. V knihe chýba zmienka o dvojročnom vzťahu s A.E. Plessis de Richelieu, čo robí príbeh viac romantickejším.
Jéé, to bola knižka môjho detstva, ešte ju majú rodičia v knižnici.