MaDia
komentáře u knih
Opustený dom
Rosamunde Pilcher
Domá mám vreckové vydanie z Nového času, ktoré sa mi tu povaľuje už celú večnosť, tak som sa rozhodla, že si ho vezmem tento rok na dovolenku. Veď predsa, toto je priam idylické, romantické dovolenkové čítanie, tým sa nedá nič pokaziť, no nie?
Od knihy som si nič nesľubovala, snažila som sa voči nej nemať žiadne predsudky. Trochu som sa však predsa len obávala, pretože tieto knihy bežne nečítam. Vlastne skoro nikdy. Som skôr ten typ človeka, čo číta fantasy alebo kriminálky, preto bolo pre mňa príjemným prekvapením, ako veľmi sa mi kniha nakoniec páčila.
Hneď na úvod musím povedať, že je knižka veľmi útla, číta sa prakticky sama a je to vyslovene nenáročné čítanie, pri ktorom nemusíte veľmi premýšľať. Hlavná hrdinka, Virginia, mi bola spočiatku nesympatická, správala sa dosť... divne? Neviem, prišla mi ako taká čudáčka, no dalo sa na ňu zvyknúť a postupne sa to zlepšilo. V podstate to bolo veľmi naivné a tak trochu hlúpučké, extrémne nekonfliktné dievča. Radšej by zaprela samú seba, ako by sa mala dostať do konfliktu, nevýrazná, ostýchavá, trochu nudná. Občas nad ňou krútite hlavou, ako môže byť taká submisívna, nepriebojná a poddajná, ba miestami priam apatická a bez záujmu. Ako sa môže všetkým podvoliť. Manželovi, matke, svokre, pestúnke, bohvie komu ďalšiemu ešte, no napodiv to nebolo niečo, čo by ma rozčuľovalo. To bolo pre mňa najväčším prekvapením, pretože u iných kníh by som už bola frflala. Tu však nie. Kniha mala podivnú schopnosť vtiahnuť do deja a všetko jej odpustiť.
Dej bol veľmi pokojný, nič nepredvídateľné, šokujúce či dramatické. Celý čas je jasné, kam to smeruje. Na nič sa to nehrá. No malo to veľmi pekné opisy, celkovo to bolo veľmi príjemne a pútavo písané, že sa mi od toho ani nechcelo odtrhnúť a prečítala som to prakticky počas dvoch ciest autom, čo je super.
Jediné čo mi hlava nebrala bolo ako sa do seba za dva dni zamilovali a pak po 10 rokoch pokračovali ako keby sa nebolo nič stalo. Totálne zaláskovaní atď., bolo to trochu divné, no ani to ma nakoniec nejako extrémne nevytáčalo a bola som s tým spokojná a bola som rada, že sa konečne Virginie dostalo trochu šťastia.
Takže v konečnom dôsledku to vlastne nebola zlá kniha, jednoduchá to áno, ale nie zlá. Taká pre beznádejné romantické duše, ale nič iné som od tejto autorky ani nečakala.
Bodkoč;arka
Dominika Elizabeth Hladíková
Kniha má krásnu obálku a to minimálne u mňa zaváži, pretože ja si na obálky veľmi potrpím. Každopádne, čo sa týka obsahu, tak ten za obálkou nezaostával. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka pracovala so slovami. Samozrejme, nie všetky básne sa mi páčili rovnako, ale to tak nikdy nie je. Vždy sa vás niektorá dotkne viac a niektorá menej, celkovo mám však z knihy veľmi dobrý pocit a vôbec neľutujem, že som si ju kúpila. Už teraz sa teším na ďalšie knihy od tejto autorky :)
Loď mrtvých
Rick Riordan
Vopred sa ospravedlním každému, kto sa podujme čítať moju siahodlhú recenziu :)
Ohodnotila by som to 3 - 3,5*. stále sa tak úplne neviem rozhodnúť. Bol to posledný diel série o Magnusovi Chaseovi (keď nerátam príbehy z 9 svetov) a nebolo to zas až také hrozné, ale tiež sa nedá povedať, že by som z toho bola vo vytržení.
Čo musím oceniť je to, ako sa Rick dokáže vyhrať s postavami a dať im osobnosť a charakter. Sú to knihy určené 'deti', tínedžerov a veru skutočne majú šancu sa tu nájsť (odhliadnuc od toho, že to bolo fantasy) a človek sa im cíti taký bližší, keď vidí, že nemajú dokonalé rodiny, dokonalých rodičov a ukazuje, že je v poriadku, keď vyznávate náboženstvo, ktorému veríte alebo keď práveže neveríte ničomu. Je v poriadku nectiť si svojich rodičov, rodinu, keď vám ubližujú, ale keď tiež je v poriadku im odpustiť. Ale najmä ukazuj to, že niekedy je najväčšie šťastie, keď si môžete zložiť novú rodinu z kamarátov.
Dobre, toľko k môjmu opúšťaniu sa a teraz naspäť k deju. Bolo to dobré, ale nebolo to perfektné. Od začiatku ste vedeli ako to skončí a aj keď im bude v ceste stáť kopec prekážok, tak uspejú. Čo bolo miestami už trošku otravné, keď sa im všetko darilo. Chýbala mi tu nejaká skutočná prekážka, ktorá by sa len tak ľahko nevyriešila, ako netvrdím, že obrovia nie sú prekážka, ale s nimi bojovali snáď miliónkrát, len vždy na iný spôsob. Už som sa po čase trochu začala nudiť a chcela sa dostať na koniec. Chýbal tu proste nejaký taký zvrat, ako keď sa Percy s Annabeth zrútili do Tartaru, pri čom by človek začal pochybovať, či sa im to podarí alebo či pri tej ceste neprídu o jedného či dvoch členov výpravy. Aspoň ja som to tak necítila.
A ten koniec, no, bol to proste happyend na pár strán, ktorý neurazil, ale nedá sa povedať, že by ma nadchol. Trošku odfláknuté mi to príde, ale čo už sa dá robiť. Aspoň, že som sa dočkala nejakého náznaku romantickej zápletky, to ma fakt potešilo.
Achilleova píseň
Madeline Miller
Táto knuga je neskutočná. Príšerná, ale tak nádherne príšerná. Neskutočný príbeh, úžasné opisy, emócie a na konci veľa, VEĽA plaču. Z tohto sa budem ešte dlho spamätávať.
UNESCO: Lokality svetového dedičstva na Slovensku
Monika Srnková
Je to skvelá kniha, stručná no zároveň zaujímavo písaná. Ku každej pamiatke je spomenutých pár viet a určite to zaujme aj niekoho, kto nemá chuť lúskať 500 stranové vydanie v ktorom bude spomenutý každý malinký detail o nejakej pamiatke a polovici vecí o výstavbe nebudete rozumieť. Okrem toho, kniha je doplnená nádhernými fotografiami, pri ktorých máte chuť zaraz sadnúť na vlak a ísť tieto miesta navštíviť.
Králova klec
Victoria Aveyard
Za mňa 3,5*. Neviem, čo mám so začiatkami tejto série alebo aspoň druhej a tretej časti, ale tie ma skutočne veľmi nebavia. Jednoducho sa mi nedarí začítať, aj keby som sa mala na hlavu postaviť. A zasa všetko upadlo do rutiny, aj keď trochu inej ako v druhej časti. Žiadne hľadanie, iba uväznená Mare, Mare pokúšajúca sa o útek, Mare, ktorú ešte viac zdeptajú. Celkovo veľmi depresívna Mare. A toto bolo polovicu knihy, ak nie dokonca jej väčšiu časť, myslela som si, že ma z toho veľmi slušne povedané- vystrie. Jedinými svetlými stránkami bolo občasné (skutočne len ojedinelé) pohľady iných vedľajších postáv, ktoré boli skutočným osviežením. Tie ma neskutočne bavili a niekedy som sa doslova z posledných síl prehrýzala Mare, len aby som sa už dostala k niečomu inému. Najviac zo všetkého ma prekvapila práve Evangeline, ktorá sa stala omnoho príjemnejšou po niektorých skutočnostiach, ktoré som sa vďaka jej pohľadu dozvedela. Dokonca som si ju aj z určitej časti obľúbila, aj keď ešte ani zďaleka nie úplne. A teraz k môjmu zlatíčku Mavenovi (ala hlavný záporák). Tento chlapec, tento úbohý chlapec, ktorého som v jednotke ľúbila a on mi zlomil srdiečko; v dvojke som sa pokúsila dať dokopy, nahovárala som si, že to bude v pohode a on sa ma pokúsil zničiť; a v trojke som ho mala nenávidieť, skutočne mala, no nemohla som pretože to sa nedalo. Môj úbohý chlapec, ktorý mal proste len zle napísaný osud a nie on je monštrum, ale človek, ktorý ho takým urobil. Budem si ho hájiť a obhajovať, aj keby som to mala robiť jediná na svete. Viem, že štvorka bude hrozná, že nás autorka všetkých podrazí, ja to normálne cítim v kostiach, ale aj tak sa nemôžem dočkať finálnej časti, ja tých pár mesiacov jednoducho nevydržím.
Mrtvá zóna
Stephen King
Kniha sa mi dosť páčila, vlastne ma príjemne prekvapila, keďže som si nič o nej nezisťovala, nečítala som si anotáciu, musím takto skúšať čítať častejšie :)
Jáma a kyvadlo a jiné fantastické povídky
Edgar Allan Poe
Nie zlé, bavilo ma to, i keď s niektorými poviedkami som musela doslova bojovať :D