MarianP komentáře u knih
Netvor z Florencie nie je len tak hocakou báchorkou o sériovom vrahovi. Je to fantastický pohľad do sveta talianskeho súdnictva, polície, do procesov a do talianskeho práva a novinárčiny. Je to pomerne slušná sonda do histórie mesta, ktoré dalu svetu renesanciu. V neposlednom rade to je faktografické dielo písané formou akéhosi denníka ( bez pravej denníkovej formy). A nakoniec to je dielo o sériovom vrahovi, ktorého (zdá sa) nikdy nepolapili. Knihu chyťte do ruky len v týchto prípadoch: ak vám nevadia opisy krajiny, ak milujete Taliansko (najmä Toskánsko), ak máte radi príbehy podľa skutočných udalostí, ak vás zaujíma niečo aj zo sveta talianskeho právneho systému a spôsobov vyšetrovania a ak vás zaujímajú novinárske metódy.... Knihu odložte, ak čakáte drsnú detektívku s klasickým rozvrstvením deja na úvod, jadro a záver, lebo v tomto prípade sa záveru nedočkáme. Netvor z Florencie má prvky detektívky ale hlavnú rolu tu hrá novinár Mario Spezi, ktorý si u mňa získal obdiv za to, že sa postavil celému talianskemu právnickému prostrediu, lebo sa nebál bojovať za pravdu.
Knižka by mala byť asi povinnou literatúrou. Ide totiž o skvelý pohľad do sveta autistických detí. Nie je to vtipné rozprávanie, autor príbeh predostrel z pohľadu 15 ročného chlapca, ktorý vám možno miestami aj bude liezť na nervy. Rovnaké otázky, neposlušnosť, útek... Kniha je obohatená ilustráciami, obrázkami, číslami, rovnicami a všeličím iným... Každopádne nečakajte nejaké veselé a zábavné čítanie, pretože taký svet autistických detí (vždy) nie je ...
Posledný rituál je plná záhad, prekvapení, plná čarodejníctva a mágie ( ale nie je to zas Harry Potter:) ). Yrsa S. dokáže čitateľa udržať pri čítaní veľmi dlho. Každá kapitol sa končí tak, že vás núti čítať ďalej a ďalej až kým sa nedozviete kto je vrah. Čo ma najviac bavilo bolo to tajuplné a temné prostredie Islandu, opisy krajiny ma takisto bavili. Autorkin štýl je nezameniteľný, je vtipná a drsná zároveň. Ľutujem len jednu vec, že v slovenčine sú len tri knihy od nej a vôbec od islandských autorov je toho asi menej ako prstov na ruke.... Preto ak máte radi severskú literatúru opradenú nejakou záhadou, mágiou, nadprirodzenom siahnite po tejto vynikajúcej islandskej spisovateľke.
Štvrtá kniha od Miniera nie je akýmsi pokračovaním Servazovej detektívnej série, mnohí preto asi budúú sklamaní. Táto kniha je však takisto rovnako bombastická ako všetky predchádzajce a to bez akejkoľvek debaty. Minier ukázal aký majstrovský spisovateľ v skutočnosti je. Tak pútavo opisovať príbeh, atmosféru ostrovov, prostredie a udržať čitateľa v napätí od prvej po poslednú stranu je až neuveriteľné. Kniha má skvele rozložený dej, úvod a jadro sú celistvé (možno až na pár kapitol odbočujúcich od hlavnej témy), záver je famózny, prekvapivý, nečakaný a brilantný. Po troch Minierovych knihách je tento Príbeh síce iným, ale úplne úžasným dielom, ktoré vás zavedie na severoamerické ostrovy a budete cítiť vôňu mora, soli a lodí aj vo svojej obývačke.
Záhrada smrti je krátka detektívna poviedka, kde nečakajte siahodlhé pátranie, ale prenesie vás na krátko do Wallanderovho života. Ide o útle dielo, ktoré má ale hlavu i pätu. Mankellove romány sú mi sympatické, a Záhradu smrti by ste preto mali mať prečítanú.
Moja druhá skúsenosť s autorkou, prvá kniha - Učeň ma totálne pohltila a bol som milo prekvapený. Čas lovcov je diametrálne iná, zápletka je vymyslená naozaj dobre, kniha je pútavá ale čosi mi na nej chýbalo alebo prekážalo. Pravdepodobne to množstvo postáv a dej až príliš prichytený za vlasy. Pasáže, ktoré ma bavili boli nedostatočne rozvinuté, a to, čo ma nebavilo bolo zasa natiahnuté. Každopádne výsledok je uspokojivý a s odstupom času mi vlastne kniha chýba, tak hodnotím takmer za plný....
Arlidge je nenápadný britský spisovateľ vynikajúcich kníh, ktorý istotne stojí za pozornosť, pretože priniesol do sveta detektívok kvalitné knihy, priniesol svižné romány so sympatickými hlavnými postavami, prepleteným dejom, výbornými zápletkami, rýchlym spádom a s prekvapivým záverom plným zvratov. Nelej olej na oheň je naozaj kvalitnou knihou, kde čitateľ musí obracať jednu kapitolu za druhou. Mne osobne totálne vyhovujú krátke 2-3 stranové kapitoly, ktoré knihám dodávajú svižnosť a spád a človek sa nestratí, čo je takisto dôkaz autorovej šikovnosti a zručnosti. Odporúčam !
Tma je dobrá kniha, vidieť, že autor je vypísaný, zručný, jeho knihy sú naozaj pútavé a čtivé aj keď hrúbka knihy môže niekoho odradiť. Tma je z "trilógie" mráz, kruh a tma asi najslabšia ( vec vkusu), pretože mne osobne v nej absentovalo trochu viac pátrania, detektívky, chýbla mi taká mrazivá a mysteriózna atmosféra ako napríklad z Mrázu, kde nás autor zaviedol do psychiatrickej liečebne. Tma je však takisto dosť zaujímavá, nenechá čitateľa odložiť knihu a zaoberá sa manipulátorstvom a tým, čo dokáže osoba konajúca z posledných síl vykonať. Kniha je zameraná na psychiku a na nátlak dominantných ľudí, preto možno nie je ani vhodná pre slabšie povahy. Strach sa dá nahnať príšerami, brutálnymi vraždami atmosférou ale aj psychickým nátlakom, z ktorého mrazí až do špiku kostí presne ako v tejto knihe...
Bez stopy je veľmi zvláštna kniha, ktorá z výborného námetu, kvalitného prostredia a z dobrej zápletky nedokázala vyťažiť ani polovicu. Autorka je fajn, román je napísaný kvalitne, jednotlivé pasáže, postavy, celkovo dej je prehľadný. Ale výhrad je asi rovnako veľa ako chvály. Nerozumiem niekedy na čo tí spisovatelia vsúvajú do príbehov desiatky zbytočných postáv. Bree sa zdá sympatická ale človek sa o nej absolútne nič nedozvie a tak si k nej nespraví žiaden vzťah ( je vysoká? mladá? pekná? má rada sladké, rada číta?...), a toto veľmi neosobné predstavenie postavy je nepochopiteľné. Takisto mrazivé prostredie kanadských jazier mohlo hrať krásnu rolu, avšak potenciál ostal nepremenený. Poslednou výčitkou je asi taký ten neucelený záver, ktorý neopovedal na mnoho otázok ...
Mlčanie jahniat som videl toľkokrát, že nejaké obrovské prekvapenie sa nečakalo. To však nebráni tomu aby som túto knihu ohodnotil samými pozitívnymi reakciami. Čo ma asi najviac zaujalo na tomto vydaní je "malosť" a útlosť knihy, ktorá klame obalom ale vnútri sa skrýva ohromný hororový poklad. Ten, kto nevidel najskôr film musí jednoducho spadnúť na zadok nad extrémne prepracovaným, kvalitným a prešpekulovaným spisovateľským umením. Mlčanie jahniat nie je len knižka na dobrú (zlú) noc, ale je to majstrovské dielo a ukážka hororovej nádielky, z ktorej aj tí najväčší machovia musia hrôzou sklápať uši...
Kľúčový svedok je debutovou knihou autora, ktorou započal svoju detektívnu sériu o Williamovi Wistingovi. Kniha je fajn, je uveriteľná, čím sa autor dosť líši od mnohých severských autorov. Dej je priamy, pomerne jednoduchý a ako tak predvídateľný, a na autorovi vidno, že nie je úplne "vypísaný". V knihe nechýba predstavenie hlavného hrdinu, dobrá zápletka, detektívne vyšetrovanie, pár zvratov a nečakaných rozuzlení. Na jeho knihách sa mi páči, že vždy je v nich akási "hádanka", čitateľ rozmýšľa a pátra spolu s Wistingom....Čo mi mierne chýbalo je slabšia "mrazivá" atmosféra, tá správna depresia a severské prostredie tentoraz akosi absentovalo. Obálku Premedie treba každpádne pochváliť, hoci naznačila istú pasáž deja :). Horst je výborný rozprávač, jeho knihy nepatria k top svetovým bestsellerom a práve preto mu treba dať šancu, lebo ak chete dobú detektívku, uveriteľný dej a sympatického detektíva, mali by ste skúsiť práve tohto autora, ktorý zbytočne nevymýšľa a predostrie vám skvelý námet so skutočným pozadím prípadu...
Cit slečny Smilly pre sneh by som osobne v žiadnom prípade nehodnotil ako detektívku. Od nej má tento román dosť ďaleko, hoci sa v nej objaví nazvime to vražda. Do pomysleného pátrania sa však nepúšťa detektív, ale suseda/kamoška. Nechcem knihu zniesť negatívnym názorom, ale stále premýšľam, že čo toto bolo. Mne vôbec ani na pol strany nesadol autorov štýl písania. Text je extrémne kostrbatý, plný neuveriteľných textov o ničom, odbočiek do minulosti, autor skákal z miesta na miesto, text je plný opisov, ktoré boli siahodlhé ale aj tak neopísali to, čo mali. Nesúvislý dej a preplnený a doslova nahromadený - hlava nehlava nesúvisiacim textom. Dialógy, by ste hľadali márne, rozprávanie v prvej osobe takisto pôsobilo zvláštne. Po knihe ostáva nedopovedaná takmer každá jedna otázka (čo sa stalo s ľuďmi na lodi, čo vypátrala polícia, ako skončili hlavné postavy, čo tá vec, ktorú našli na konci? prečo jej na tom tak záležalo? kto ich dopravil naspäť? ) Osobne som dosť sklamaný, autorov štýl mi nesadol, dávno som nečítal tak rozporuplnú knihu. Knihu preto hodnotím tak, ako som to po prečítaní cítil. Žiaden úvod, jadro ani záver, žiadne rozuzlenie, prekvapenie, žiadne napätie. Dokonca ani to množstvo zaujímavých informácií neurobili z knihy pútavé čítanie, miestami som mal pocit, že čítam encyklopédiu a preto nehodnotím knihu príliš pozitívne. Cit NIE JE pre každého, pred kúpou knihy si radšej prečítajte aspoň pár strán!
Mankellov román Neviditeľný múr je skvelou sondou do dodnes neprebádaného sveta počítačových technológií, preto mu právoplatne patrí označenie "nadčasový". Múr je detektívny román, kde Wallander pátra po možnom útoku na finančné systémy celého sveta, a hoci sa niečo také zdá neuveriteľné, je to celé vlastne úplne možné. V románe je množstvo úvah, autor sa, pravdepodobne, nedokázal zmieriť s rýchlym nástupom moderných technológií, počítačov a mobilov, všíma si mladú generáciu, ktorá z počítača vie prenikúť do Pentagonu ale obeduje len sóju a mrkvu. Je tu patrná irónia, avšak Mankell len poukazuje na nové trendy, na nové technológie, na nové problémy, ktoré so sebou prináša moderná doba. Nikto zatiaľ nenapísal tak úžasnú sondu o nejakom detektívovi ako Mankell o Wallanderovi, za to mu patrí obrovská vďaka a obdiv.
Minierov Kruh je kvalitne vykreslenou detektívkou, ktorá ako jedna z mála má aj akýsi zahmlený dej na pozadí, t.j. prečítaním tejto knihy sa (možno) neuzavrie celý kruh :). Ale keďže mi autorov štýl sedí, určite si prečítam aj Tmu. Čo sa teda Kruhu týka, ide o výborné dielo so zaujímavou zápletkou, hoci mi viac sedela taká ponurá atmosféra z Mrázu, kniha je čtivá, má spád. Dej je zasadený do univerzitného prostredia a do okolí jazier, čo dáva knihe taký jemnejší nádych (napríklad oproti Mrázu). Servaz je týpek, ktorý mi celkom pripomína Mankellovho Wallandera. Takže od neho nečakajte žiadneho samuraja, čo pochytá vrahov ľavou zadnou:). Záver knihy mohol byť trochu rozsiahly, v podstate hneď ako sa zistia súvislosti medzi starými a novými vraždami je dej ukončený. A práve tu mohol autor pritlačiť na pílu a čitateľa zamotať viacej. Ale celkom sa mi páči aký taký neuzavretý dej, ktorý núti k čítaniu Tmy. ...
Uspávanka je taká dobrá priemerná kniha, ktorá sa síce snaží odlíšiť od ostatných detektívok tým, že časť deja tvoria historické pasáže spred 200-300 rokov ( podobne ako v Ľudskej koži). Osobne mi to nevadí, je to také oživenie, ale viac takýchto pasáží by asi knihe nepomohli, skôr by mi vadili. Viac ma teda bavila "súčasná" doba. Autor však nevyužil potenciál, ktorý ako na zlatej tácke - psychopatického vraha, sneh, zimu, tmavé pivnice...Nečakajte preto nič "drsné, severské"...Takisto mi chýbala nejaká akcia. Správanie Odda bolo viacmenej zvláštne a infantilné (nebudem prezrádzať viac). Knihu hodnotím preto priemerne, ale autor sa snaží priniesť niečo nové a za to má u mňa plus.
Diabolské kosti sú výbornou oddychovou detektívkou, ktorá má všetko, čo má dobrá detektívka mať. Hoci sa jedná o seriálovú predlohu, kniha je úplne o inom. Nájdeme v nej všetko : kosti, vraždu, stopy, pátranie, humor, históriu, nejakú tú záhadu, vraha a podobne. Záver nie je ako z akčného filmu a pátranie po stopách vraha je také komorné, uveriteľné a hoci autorka používa dosť odborných výrazov, nepripadalo mi to ako niečo neuveriteľné. Zaujal ma aj jej slovník a pomerne široký záber nadávok, ktoré sa mi do tohto formátu vcelku hodia. Autorka je očividne vypísaná a mám pocit, že tú knihu písala len tak počas pitia kávy....ale napriek tomu sa jedná o zaujímavé dielko a myslím, že nikto nebude ľutovať kúpu ani prečítanie....
Učeň ...
sa mi príliš nepáčil, nehovorím, že kniha bola zlá, ale osobne nemám k žiadnej z postáv kladný vzťah. Bergman je zúfalec, ktorý sa tára kade tade od ženy k žene a vlastnú dcéru zaprie, Torkel je slabý šéf, Ursula, Boby, Vanja sú takisto mne nesympatické postavy. Autori mali potrebu vyjadrovať sa absolútne ku každému a odbáčať tak od témy, čím sa kniha stala pre mňa veľmi zdĺhavá. Napokon možno Hinde bol najzaujímavejšou postavou a najviac si ju zapamätám. Neviem, či ešte siahnem po knihe od tejto dvojice, ale na severské krimi sa to nechýba, absentovalo vyšetrovanie, akcia, napätie...Taký Horst, ktorý bol naozaj vyšetrovateľom píše knihy úplne iné a záživnejšie. Tu knihy pretláča marketing,,, PS. Mám pocit, že sa autori inšpirovali Učňom od tess Gerritsen, ktorá je ale brutálna a krvavá...
Knihe neviem absolútne nič vyčítať. Mankell dokázal aj zo špionážneho a tak trochu vojenského krimi ( čo je téma, ktorú viacmenej nemám rád) urobiť pre čitateľa ohromný zážitok. Na jednej strane to je samotným autorovým štýlom, viac sa venuje hlavnej postave a jeho osudu ako osudom ďalších postáv. Vždy predostrie zaujímavú, originálnu zápletku a mňa jeho knihy takmer nikdy nenudia. Nepokojný muž nie je nejakou plnokrvnou detektívkou, skôr je to špionážne krimi ale žiadnu akciu tu netreba čakať. Dej knihy je tento raz taký pomalší, dosť depresívny, rozuzlenie prichádza úplne na záver, hoci sa dalo niečo predpokladať, autor udrží čitateľa do samotné konca v napätí. Kurt Wallander je dopodrobna opísaná postava a táto kniha je krásnou bodkou za jeho detektívnym životom....
Zamrznutému svetlu niet čo vyčítať. Výborne napísaná netradičná islandská detektívka, ktorá sa opiera o staré i nové vraždy. Autorka sa výborne pohrala s atmosférou Islandu, s jeho obyvateľmi a starými záhadami. Niektoré miesta som si pozrel na mape (čierny kostol) a tým sa celý dojem z knihy umocňuje. Knihu odporúčam všetkým čitateľom "severských krimi". Detektívka z prostredia Islandu je plná záhad, starých domov, cintorínov, pátrania a hľadania a presne to ma na knihách baví. Na konci všetko pekne do seba zapadne. Niektoré bestsellery sa na túto výnimočnú knihu nechytajú. Vrelo odporúčam.
Mankell opäť ukázal, že je pán spisovateľ. O krok vpredu je výborná detektívka, ktorá sa naplno venuje vyšetrovaniu. To, čo mnohé vydavateľstvá prezentujú ako TOP severské krimi nájdeme práve u tohoto spisovateľa, ktorý nepotrebuje žiadne zlaté, či strieborné nálepky s nápisom bestseller. Mankell donúti čitateľa otáčať stranu za stranou. Kniha je čistokrvné, podotýkam čistokrvné pátranie a vyšetrovanie do úplných detailov. Žiadne nudné opisy vzťahovm žiadne odbočky na míle vzdialené od deja ale čistý, priamočiary dej. Ak chcete plnohodnotnú detektívku, siahnite po tejto knihe. Ak Vás zaujímajú metódy vyšetrovania a švédske prostredie, siahnite po tejto knihe. Ak máte radi Wallandera, na 100% nebudete sklamaní.