Mayami komentáře u knih
S čerty nejsou žerty. A táto kniha je toho dôkazom.
Neraz sa mi stalo, že kniha, ktorá je ospevovaná a obľúbená u veľkého množstva čitateľov, u mňa vôbec nemá také grády. Aj toto je jeden z tých prípadov. Karika stavil na brutalitu, ktorej je v knihe neúrekom. Po dočítaní nerozumiem,z čoho mám byť taká nadšená? Celý dej sa vezie len na pestrých mučiacich praktikách. Hlavní aktéri mi boli nesympatickí hneď na začiatku, skôr než jednému vymyla mozog mafia a druhému Hitler. Do druhej časti sa ani nemám chuť púšťať.
Veľmi stručný prehľad Cirkvou uznaných mariánskych zjavení, o mnohých som nevedela. Ku každému zjaveniu sú podané nejaké základné info, pri niektorých sú tie informácie veľmi strohé, asi na dvoch miestach si aj protirečia. Kniha poslúži na urobenie si základného prehľadu, ale mohla byť aj lepšie spracovaná.
Vyzeralo to na fakt dobrý námet, ale nevedela som sa začítať, myslela som si, že to bude autorkiným štýlom, ale skôr asi prekladom, ten teda nie je najšťastnejší, navyše keď ho jeden človek preložil, ďalší redigoval a ďalší korigoval...no žiadna sláva:-(.
Striedanie rozprávania postáv bolo fajn, ale skutočne zaujímavých bolo pre mňa len posledných sto strán. Už som ku koncu vytušila čo je vo veci, keďže som si v minulosti pozrela film, kde bol záver taký istý. Nebudem spomínať film, lebo by všetko prezradil. Možno do budúcna dám autorke ešte šancu, toto bol však pre mňa taký priemer, nebyť toho konca, nebolo na knihe nič, z čoho by mi mohla padnúť sánka.
U mňa veľmi zle načasovaná kniha. Začala som ju čítať krátko pred vypuknutím vojny u susedov, popri súčasnom dianí vo svete som už veľa krát nemala chuť čítať o negatívach vojny ešte aj v knihe. Predtým som vždy čítala knihy s tematikou holokaustu s presvedčením, že zlo takých veľkých rozmerov sme už ako ľudstvo pochovali do minulosti. Dnes si to už nemyslím, pokiaľ bude existovať človek, vždy tu bude hrozba, že obrazy z minulosti ožijú. Silne tragický koniec knihy, kde jedna tragédia predchádza druhej ma v tom iba utvrdil. Ani Remarque by sa za toto dielo nemusel hanbiť.
Keď láska zabíja? Aká láska? Sebectvo, egoizmus, vlastné záujmy, to áno, toho bola plná kniha, ale o láske sa dá hovoriť len v prípade Denisy.
V knihe je zaujímavý postreh, že ak vám zomrie dieťa, neexistuje slovo, ktorým by vás označili. Nikdy som si neuvedomila, že také slovo naozaj nemáme. Vdova, sirota, polosirota, ale kým sa staneme ak prídeme o dieťa?
Táto rodina našťastie o to najcennejšie vo svojom živote neprišla, ale mala k tomu veľmi blízko.
Páčilo sa mi to, rada si prečítam aj ďalšie z tejto série. Jediné, čo by som vytkla je nepreložené talianske výrazy, ale z celkového dojmu mi to neubralo
Dobrý námet, dobré spracovanie, ale trochu ťažkopádne napísaný. Noah mi bol sympatický, kniha má v sebe veľa zaujímavých myšlienok, či už v reinkarnáciu veríte alebo nie. Záver bol zbytočne rozťahaný.
Aj keď z objasnenia, čo sa stalo Maudinej kamarátke a v minulosti jej sestre čitateľovi nepadne sánka, hodnotím knihu veľmi kladne. Kto bola bláznivá žena som tiež vytušila, no do myslenia starého človeka s demenciou sa málokto vieme vžiť a práve preto bola kniha pre mňa tak obohacujúca. Autorka veľmi výstižne vystihla myslenie, vnímanie, problémy takého človeka práve tým, že ten príbeh rozpráva stelesnený 'Alzheimer' a tým, že použila dve dejové línie - prítomnosť a minulosť, ktoré trefne prelína v hlave babičky. Myslím si, že práve to vykreslenie chorej, starej mysle bolo jej hlavným zámerom. Pre mňa hodnotné čítanie aj preto, že mám takú Maud už doma, aj keď chválabohu, ešte v ľahšom prevedení.
Tak toto bolo ideálne čítanie do týchto tropických dní, mrazivé, miestami fajn desivé. Moje prvé stretnutie sa s týmto autorom. Ako najlepšie zhrnúť moje pocity z tejto knihy? Príbeh trochu, alebo aj trochu viac zaostával za všetkými tými perfektne vystihnutými opismi myšlienok, pocitov, kde sa autor krásne vyhral v metaforách, personifikáciách. To sa mi neskutočne páčilo. Vulgarizmov mohlo byť pomenej, aj keď niekedy zapasovali do deja úplne nepoburujúco. Boli aj miesta, kde ma to až tak nebavilo, ale popri zábavnom štýle písania je to zanedbateľné.
Kniha ma bavila napriek tomu, že mi žiadna postava nebola sympatická. Juliino správanie počas zmiznutia dcéry mi prišlo vykreslené tak po chlapsky, málo emotívne. Záver bol akčný a napínavý.
Myslela som si, že bude o niečom inom, ako bola. Čakala som od nej viac napätia, tajomna.
Obdivuhodné, čo všetko dokázala a s čím si vedela poradiť s jej hendikepom.
Čítala sa dobre, ale autorka mohla viac využiť potenciál námetu. K hororom by som knihu nezaradila, skôr k mysterióznej literatúre. Pre teenagerov, ktorým je v podstate kniha určená to môže byť celkom zaujímavé napínavé dielo, inak taký priemer.
Skvelé. Príbeh som si užívala od začiatku až do konca. Prepracovaný dej zasadený do skutočného prostredia vojny v Amsterdame.
Roosje bola silná žena, o tom niet pochýb. Vďaka svojej povahe prežila všetky úskalia svojej doby. Jej charakter opísaný v knihe sa mi síce nepáčil, ale nebudem ju posudzovať.
Niektoré básne veľmi náročné na čítanie a ani som ich nepochopila, ale našli sa aj také, ktoré sa mi páčili.
Príjemné oddychové čítanie. Masahika som si celkom obľúbila, ale neviem či by som chcela žiť v Japonsku, asi skôr nie. Každá krajina má svoje plusy aj mínusy.