mclenin komentáře u knih

Milá malá knižka s obsahom nie originálnym ale potenciálne presahujúcim do života čitateľa, ktorého môže inšpirovať k premýšľaniu o svojom bytí (podobne ako napr. Malý princ či Alchymista). Súčasne by som ju však odporučil skôr "začiatočníkovi" tejto literárnej kategórie, ktorý s obdobnými knihami nemá skúsenosti - zbehlému čitateľovi už nemá veľmi čo ponúknuť.

16.10.2019

"Mama s otcom sa chytili za ruky. Rozmýšľal som, aký je to pocit držať takto niekoho. Bolo mi jasné, že v čejsi ruke možno niekedy nájsť všetky tajomstvá vesmíru." Táto knižka zaujme najmä svojou formou, je písaná spôsobom, ktorý sa číta veľmi ľahko a čitateľ aj napriek úspornému dejovému obsahu nemá problém pri nej zotrvať do konca. Téma samotná, resp. vyvrcholenie zápletky sa dá vytušiť už približne v polovici, tá však nejde hlboko do problematiky ani nie je nijak brilantne vypointovaná, skôr kĺže po povrchu v jednoduchosti, z pozície vnímania hlavného hrdinu Ariho. A tak pôsobí aj vcelku - nejde o náročné čítanie o formách lásky v súvislosti s dospievaním a hľadaním seba samého, ale o ľahkú, oddychovú knihu (prakticky z kategórie "teenage"), ktorá však dokáže u čitateľa zanechať "pocit".

03.06.2018

Útla a stručná formou, široká a bohatá obsahom. Vhľad do života s existenciálnym a myšlienkovým presahom. Viac dodávať netreba.

26.03.2018

Paulo Coelho má zvláštny autorský štýl písania, istý punc, ktorý ho charakterizuje, prirovnateľný snáď až k magickému realizmu s dávkou myšlienok týkajúcich sa osobnostného rastu a rozvoja, nad ktorými sa dá uvažovať, a vďaka ktorým sa čitateľ môže vrátiť k tej-ktorej knižke aj viackrát. To je badateľné viac či menej v každej z jeho kníh, hoci nie každá (predovšetkým tie z novších publikácií) dokážu zaujať príbehom či spôsobom jeho prerozprávania. Zbierka úvah a zamyslení "Ako rieka, ktorá plynie..." tak isto pasuje do "umeleckej schémy" autora, no oproti novelám má istú výhodu - vďaka krátkosti rozsahu jednotlivých zamyslení je ľahko čitateľná, čitateľ sa nemusí oboznamovať s postavami či s dejom, miesto toho sa pomerne jednoducho stotožní prípadne nestotožní s myšlienkami autora rozvinutými do krátkych reflexií, pričom z týchto vyžaruje zároveň istá nadčasovosť. Ide o knihu, ktorá sa najlepšie číta po častiach s odstupom času medzi jednotlivými čítanými časťami, pretože zachytáva prchavé okamihy Coelovho života v rokoch ´98-´05 a čitateľovi sa tak otvára možnosť zamýšľať sa a rozjímať nad písaným slovom. Aj samotný názov vystihuje charakter tohto kúsku - jednotlivé úvahy autora plynú ako rieka, ktorá sa neustále mení, a pritom sa v nich dá vždy nájsť niečo nové. Po Alchymistovi ide o moju druhú najobľúbenejšiu od Coelha.

07.02.2018